Kto z nás sa v živote aspoň raz neocitol
v úlohe Pontského Piláta a vo svojom duchu si nepoložil nástojčivú
otázku: A čo je vlastne pravda? Ktorý boh je ten pravý, ktoré náboženstvo,
ktorá cirkev? Veď všetci o sebe vyhlasujú, že sú vyvolenými ctiteľmi
pravdy. Komu teda máme uveriť? Mnohí súčasníci už ale rezignovali
a podobné otázky si ani nekladú. Podľa nich to nikam nevedie. Vyriešili to
tak, že sa priklonili k celosvetovým tendenciám, ktoré čoraz silnejšie
volajú po multilaterálnom náboženskom dialógu postupne smerujúcemu
k zrovnoprávneniu všetkých náboženstiev. To znamená, že pravdu má každé
z nich, rozdiel je iba v tom, ako jeho vyznávači vnímajú boha
v rámci svojej kultúrno-náboženskej tradície, v ktorej žijú,
respektíve do ktorej sa narodili. To ale nie je všetko. Podaktorí zašli tak
ďaleko, že snívajú o vzniku akejsi univerzálnej celosvetovej cirkvi, ba
podľa istých konšpiračných teórií sa o jej inštitucionalizovanie už
usilujú. Nestačí im len pomenovať to, čo jednotlivé relígie spája. Ide im
o vytvorenie jedného spoločenstva s viditeľnou autoritou na čele.
Podľa zástancov tohto religiózneho univerzalizmu dozrel v dnešnom
globalizovanom svete čas na odstránenie všetkých konfesijných rozdielov, veď
ako ľudstvo máme predsa iba jedného, toho istého boha. Myšlienka je to síce
navonok veľmi ľúbivá, veď kto by nechcel žiť vo svete bez náboženských
konfliktov, obzvlášť v dnešných pohnutých časoch. Je to však skutočne tak?
Je boh moslimov, budhistov, hinduistov, šintoistov, animistov a mnohých
ďalších vyznávačov rozmanitých náboženstiev naozaj ten istý boh, ako Boh
kresťanov? A čo je ešte podstatnejšie, má moc zbaviť človeka ťaživého
hriechu a urobiť ho slobodným tak, ako o tom vraví v citovanej
evanjeliovej stati Ježiš?
Osobne som hlboko presvedčený, že otázka pátrajúca po pôvode
pravdy, ktorú si ľudia odnepamäti kladú, nestratila svoju opodstatnenosť ani
dnes, ba naopak, je omnoho naliehavejšia a nájsť na ňu pravdivú odpoveď si
vyžaduje nielen hlbokú úprimnosť, ale i osobnú statočnosť. Nemôže byť
predsa jedno, komu človek uverí, komu odovzdá svoj život. Človeka z moci
hriechu, ktorý je tou najvlastnejšou príčinou našej nevedomosti, nemôže
vyslobodiť žiaden pohanský bôžik, žiaden ctibažný a domýšľavý guru ani žiadna
filozofia, môže to urobiť len ten, ktorý o sebe vyhlásil: „Ja som cesta,
i pravda, i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze
mňa." (Jn 14, 6) Len človek, ktorého srdce je naplnené úprimnou a hlbokou
túžbou po Bohu, človek, ktorý prekypuje jasnými myšlienkami a čistými
úmyslami, čo vo svojom každodennom živote napĺňa Ježišove slová, len ten
vnútorne uzrie pravdu, lebo ona sama sa mu v jeho srdci zjaví. Rozdielnosť
náboženských predstáv a praktík neprekoná založenie nejakej celosvetovej
cirkvi. Ani učenosť, ako si to poniektorí myslia. Aj keby poznali do detailov
všetky náboženstvá sveta a úprimne sa usilovali povzniesť nad ich
odlišnosti, táto ich ľudská múdrosť ich nevyslobodí a nepritiahne
k pravde. Nie množstvo prečítaných kníh, ale čistota nášho srdca nás
privedie k pravému zdroju múdrosti, k Ježišovi, ktorý ako jediný má
aj reálnu moc učiniť nás skutočne slobodnými.
biblické slovo
Pravda vás vyslobodí
BORIS RAKOVSKÝ
Keď to hovoril, mnohí v neho uverili. Vtedy povedal
Ježiš Židom, ktorí v neho uverili: Ak vy zostanete v mojom slove,
budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.
Odpovedali mu: Sme potomkovia Abraháma a nikdy sme nikomu neslúžili. Ako
to, že ty hovoríš: Stanete sa slobodnými? Ježiš im odpovedal: Amen, amen,
hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. A otrok
nezostáva v dome natrvalo. Syn zostáva navždy. Ak vás teda Syn vyslobodí,
budete naozaj slobodní. (Jn 8, 30–36)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 28466x