Sufizmus je
náboženský smer v islame, ktorý sa zvykne nazývať islamský mysticizmus.
Arabské slovo tasawwuf odkazuje na určitú náboženskú prax a myšlienkovú
tradíciu, ktorá sa k zdrojom islamu stavia hermeneuticky, t. j. hľadá
vnútorný, hlbší, skrytý zmysel koránových zjavení. Je to i tradícia, ktorá
rozvinula náročný štýl života, zložitú asketickú disciplínu a celoživotnú
etickú a rituálnu prax, ktorej cieľom je ustavičné sebazdokonaľovanie
a dosahovanie istých náboženských foriem poznania. Sufizmus prešiel
niekoľkými fázami vývoja od raných askétov a prvých sufistických svätých
(awlijá), cez rozvoj komplexných myšlienkových systémov, až po zakladanie
stoviek sufistických rádov, ktoré sa ustálili v rôznych islamských
krajinách v mnohorakých formách. Sufistické rády prešli modernizáciou
rozličným spôsobom. Niektoré udržujú pri živote určitú formu tradičného islamu,
iné sa modernizovali a ďalšie prešli vývojom smerom k vplyvným
sociálnym skupinám podobným politickým hnutiam. Najmä na Západe sa isté rády
pospájali so širším trendom otvorenej new age religiozity. Pre západného
pozorovateľa je dôležité vedieť, že sufizmus je dnes viac či menej marginálnym
trendom v islame uchovávajúci či oživujúci určité tradičné prvky konania
a myslenia, ktorý týmto svojím napojením na tradíciu odoláva modernému
fundamentalizmu.