Kto by nepoznal známu Andersenovu rozprávku Cisárove nové
šaty. Ako mu všetci pochlebovači vychvaľujú jeho prenádherný odev, hoci mal na
sebe len Adamovo rúcho. Našlo sa iba jedno malé dievčatko, ktoré z davu
vykríklo: Veď on je nahý! Všetci ostatní sa báli povedať pravdu, aby nevyzerali
ako hlupáci nerozumejúci dokonalosti a kráse panovníkovho najnovšieho
módneho výstrelku.
Na toto roztomilé, ale pravdivé dielko som si nespomenul
náhodne. Pripomína mi totiž to, čo sa odohráva v našich časoch. Aj dnes sa
nájdu mnohí, ktorí pritakávajú tým, čo predurčujú verejnú mienku. Neraz
prehliadajú dokonca aj očividné zlo a pomenúvajú ho tými
najušľachtilejšími výrazmi, len aby si o nich niekto nepomyslel, že sú
netolerantní, hlupáci, fanatici či dokonca xenofóbovia. Tvrdia napríklad, že
sekty už vlastne ani neexistujú, pretože nikto nemá právo označiť iného takým
pejoratívnym výrazom a napádať slobodnú voľbu členov rovnoprávnych
náboženských zoskupení. Vraj by sa tým porušovali ich ľudské práva, ktoré sú nadovšetko
zvrchované. Ako argument uvádzajú, že už pominuli časy, keď sa svetom šírili
otrasné zábery hromadných rituálnych samovrážd. Tie kulty patria do minulosti
a drvivá väčšina sa už poučila a plne spoločensky etablovala. Preto
niet miesta pre zbytočné obavy.
A skutočne, pojem sekta v médiách už nenájdete.
A ak predsa, museli by ste listovať v tlači či preklikávať sa na
internete poriadne dlho. To, čo pred ani nie desiatimi rokmi bolo samozrejmé,
dnes je už tabu. Sekty neexistujú, sú len netolerantní ľudia, ktorí odmietajú
to, čo v dostatočnej miere nepoznajú a čo im je cudzie. Je to ale
naozaj tak? Odpoveď je jednoduchá - rozhodne nie! To iba niekomu vyhovuje, že
sa tento problém zahmlieva. Veď aj teraz sú medzi nami ľudia, čo naleteli na krásne
reči a trpko na to doplatili. Čo sú denne psychicky zneužívaní
a nedokážu sa sami brániť, lebo slepo robia iba to, čo sa od nich
požaduje. Povýšili sme princíp demokracie natoľko, že mať zdravý úsudok nám už
nie je nič platné. Naša spoločnosť sa prizerá excesom rôznych výstredných guru
či šarlatánov, ale nič nepodnikne, aby im zabránila hrubo vo vlastný prospech
zneužívať svojich blížnych. Či už v nás vzbudzujú nádej alebo nám sľubujú
uzdravenie, nakoniec sa im kdekto podvolí a stane sa korisťou ich podvodu.
Je sila a hlavne chuť to zmeniť? Alebo tento trend bude pokračovať
a my budeme iba mlčky tolerovať, ako podaktorí ziskuchtiví a ctibažní
špekulanti na nás rozprávkovo bohatnú? Dokážeme ešte pomenovať veci takými, aké
v skutočnosti sú, alebo sme „slepí", ako tí cisárovi vierolomní
prisluhovači?
editoriál
Editoriál
BORIS RAKOVSKÝ
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 56122x