V dnešných dňoch sa v súvislosti s migračnou
krízou hovorí nielen o hroziacej islamizácii Európy, ale tiež o jej
identite. Jedni sa obávajú jej polarizácie a následnej straty, iní zase
polemizujú o prebiehajúcom zápase o jej charakter. Bude Európa
naďalej kresťanská, alebo je ešte vôbec kresťanská? Majú hodnoty, ktoré po stáročia
vyznávala a ktoré v prevažnej miere sformovalo kresťanstvo, stále
silu osloviť moderného Európana? Má súčasné atomizované kresťanstvo reálnu
šancu obnoviť svoju vnútornú silu natoľko, aby zamedzilo narastajúci morálny
a civilizačný úpadok? Alebo už nie je soľou zeme a ustúpi silám,
ktoré mu ani zďaleka nie sú naklonené?
Som hlboko presvedčený a verím, že nie a že
kresťanská viera bude príťažlivá a životodarná ešte po mnohé generácie. Aj
keď viaceré okolnosti terajšieho vývoja tomu neprajú. Liberalizácia,
subjektivizácia a relativizácia odvekých prirodzených hodnôt
a morálnych zásad rozkladá nielen naše svedomie, ale postupne
i národné povedomie, rodinu, ideály. Niekto raz napísal, že to, čo sa
doteraz pokladalo za normálne, sa pod hrozbou trestu a poníženia bojíme už
i vysloviť, a naopak to, čo normálne nie je, sa pre väčšinu stáva
rešpektovanou normou. A hoci toto tvrdenie je možno nadnesené, žiaľ,
ukazuje sa, že je z časti pravdivé. Schopnosť rozlišovať dobro od zla
a pomenovať veci pravým menom z nás totiž postupne vyprcháva. Stávame
sa pasívnymi pozorovateľmi zmien, ktoré si neželáme. Viera nás síce povznáša
a dáva zmysel nášmu životu, ale naučili sme sa ju úzkostlivo vytláčať za
múry našich modlitební. Do civilného života sa nám už akosi nehodí. Lenže ak
nie sme hrdí na vlastnú identitu, ako potom môžeme chcieť, aby ju mala Európa?
Nie sme my predsa jej súčasťou, netvoríme i my jej pravdivý obraz? Európa bude
iba dovtedy kresťanská, kým v nej budú žiť odvážni a horliví
kresťania, ktorí sa nebudú báť vyjadriť svoje postoje a vieru všade tam,
kde pôsobia.
Je síce pravda, že nie všetkému možno zabrániť a že
čelíme reálnym protikresťanským silám, ktoré sa usilujú nasmerovať náš staručký
kontinent iným ako kresťanským smerom. Ale nie je to i tým, že im to
svojou pasivitou v mnohom uľahčujeme? Pápež Ján Pavol II. pri svojej
ostatnej návšteve Slovenska povedal: „Nikdy sa nehanbite za evanjelium!" Táto
jeho pastoračná výzva je z roka na rok naliehavejšia. Ak sa v našich
časoch skutočne rozhoduje o európskom smerovaní, treba si jeho slová vziať
poctivo k srdcu. Bez ohľadu na to, ako na to zareaguje naše okolie.
A bohužiaľ, čoraz častejšie sa ukazuje, že tomu sa to nemusí páčiť.
editoriál
Editoriál
BORIS RAKOVSKÝ
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 12403x