V predchádzajúcej
časti nášho seriálu sme písali o tom, ako kresťanstvo od prvopočiatku
svojej existencie bojovalo proti čarodejníckej povere, ktorá sa hojne
vyskytovala u vtedajších pohanských národov Európy, najmä u starých
Germánov. Poukázali sme na početné cirkevné dokumenty z Franskej ríše
a na ustanovenia panovníkov, predovšetkým Karola Veľkého, ktoré odmietali
názor, že je možné získať od démonov nadprirodzenú moc a škodiť druhým
ľuďom, preto tiež odsudzovali akékoľvek prenasledovanie domnelých bosoriek
a čarodejníkov a ich trestanie smrťou, ako bolo bežné
v pohanstve. Ďalej sme pripomenuli ako najzávažnejší dokument list pápeža
sv. Gregora VII. dánskemu kráľovi Haraldovi, ktorý obvinil niektoré ženy, že
svojimi stykmi s diablom zavinili neúrodu, a chcel ich nechať
popraviť ako čarodejnice. Pápež panovníka vyzval, aby sa Dáni radšej usilovali
o odstránenie Božieho hnevu pokáním namiesto toho, aby ho ešte
rozmnožovali odsudzovaním nevinných ľudí. Čarodejnícka povera sa tak až do 12.
storočia nestala vďaka pôsobeniu Cirkvi v dejinách vtedajšej Európy žiadnym
závažným problémom.