V Matúšovom evanjeliu Ježiš predpovedá, že na konci
časov vyvrcholí odpor proti kresťanom a jeho intenzita bude taká veľká, že
nič z minulosti sa mu nevyrovná. Fundamentalistické skupiny ako Jehovovi
svedkovia počas svojej histórie niekoľkokrát falošne prorokovali, že ten čas už
nastal. Ich klamstvo ale spôsobilo, že kresťania ohľadom znamení čias veľkého
súženia stratili náležitú ostražitosť.
V Prvej knihe Makabejcov sa píše: „Kráľ Antiochos vydal
písomné nariadenie pre celé kráľovstvo, že všetci v ňom majú byť jedným ľudom a
každý má zanechať svoje zvyky." (1 Mak 1, 41-42) Avšak paralelne s tým
i dnes narastá v Európskej únii tlak na presadenie spoločnej
legislatívy, ignorujúc svojrázne zvyky jednotlivých národov. Kresťan má preto
pozorne sledovať, čo sa v spoločnosti deje a neunikať z nej
svojou pasivitou. Zábavný priemysel chrlí masovú kultúru. Mladí ľudia počúvajú
tú istú hudbu, do sveta prenikajú navlas rovnaké bestsellery či kinohity.
Hrozí, že zanikne identita krajín s ich špecifickou históriou
a kultúrou, takže už nebudú národy, ale len akási multikultúrna masa bez
dejín a „všetci splynú v jeden národ". Aj na Slovensku sa uvažuje
o vytlačení vyučovania náboženstva zo štátnych škôl, údajne preto, aby sa
presadila jednotná etika. V prípade, že sa tak stane, obávam sa, že sa
vytvorí priestor pre rôzne kontroverzné alternatívne spirituality, ktoré budú
pre spoločnosť oveľa väčšou hrozbou ako požehnaním.
V knihe Makabejcov sa opisuje odboj Makabejcov, ktorí
sa vzopreli proti helenistickým votrelcom a nakoniec zvíťazili nad
okupantmi. Kresťan nemá ísť cestou násilia, no na druhej strane nemá ani zostať
politicky a občiansky nečinný. Príkladom odporu voči nespravodlivému
systému bol evanjelický teológ Dietrich Bonhoeffer, ktorý vystúpil proti
nacizmu a mal účasť na príprave atentátu proti Hitlerovi. Na Hitlerov
príkaz ho popravili mesiac pred skončením vojny v koncentračnom tábore vo
Flossenbürgu. Kresťan nemusí zájsť až tak ďaleko, ale zato má aktívne vystupovať
proti súdobým útlakom, ktoré sa v dnešnej sekularizovanej spoločnosti
objavujú, ako je korupcia, náboženská či rasová neznášanlivosť, novopohanská
mentalita a pod. Musí si však uvedomiť, že mu pri tom nepostačia vlastné
sily. Toho si bol vedomý práve Bonhoeffer. Jeho odpor nepramenil
z nejakého rebelantstva, ale z viery v Božiu moc. Napísal:
„Verím, že Boh zo všetkého, i z toho najväčšieho zla, môže
a chce učiniť dobro. Potrebuje na to ľudí, ktorí veria, že všetky veci
môžu slúžiť na dobré. Verím, že v každej tiesni nám Boh chce dať toľko
sily odolávať, koľko potrebujeme. Ale nedáva ju vopred, aby sme sa nespoliehali
sami na seba, ale na neho samého. V takej viere musí byť prekonaný každý
strach z budúcnosti. Verím, že ani naše chyby a omyly nie sú nadarmo
a že pre Boha nie je o nič ťažšie vyrovnať sa s nimi, než
s našimi domnelo dobrými skutkami. Verím, že Boh nie je žiadnym nadčasovým
osudom, ale že čaká a odpovedá na úprimné modlitby a zodpovedné
činy."
Kresťan má čeliť útlaku a zlu svojou vierou dosvedčovanou
skutkami. To je najlepšie svedectvo, aby tradičnú vieru nevystriedala často
nevyspytateľná a nezodpovedná alternatívna religiozita. Do konca čias bude
kresťanstvo trpieť väčším či menším útlakom. Otázkou ale je, či kresťan bude
radikálne nasledovať Krista, alebo sa stane politicky korektným, a teda
i „neškodným".
biblické slovo
Veľké súženie na konci časov
RÓBERT SARKA
Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo
v sobotu, lebo vtedy bude veľké súženie, akého nebolo od počiatku sveta až
doteraz a ani viac nebude. A keby tie dni neboli skrátené, nikto by
sa nezachránil, ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia. (Mt 24, 20–22)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 18243x