Pred niekoľkými mesiacmi ma upútal článok propagujúci Silvovu metódu ako overený návod na dosiahnutie zaručeného úspechu a šťastia v osobnom živote. Ako každý smrteľník aj ja túžim byť v živote šťastná, preto som sa začala o Silvovu metódu väčšmi zaujímať. Po čase sa mi zdalo, že ide o akýsi čarovný prútik, ktorý zmení náš zbabraný život na raj. Avšak podľa známeho výroku „nie je všetko zlato, čo sa blyští" som sa stretla s ľuďmi, ktorých praktizovanie Silvovej metódy priviedlo do rôznych psychických problémov. To ma prinútilo zamyslieť sa nad ňou, a preto sa obraciam na vašu redakciu s otázkou: „O čo v skutočnosti v Silvovej metóde ide a aké psychické anomálie alebo poruchy môžu nastať jej praktizovaním?"

Marta z Púchova

 

Silvova metóda, celým názvom Silvova metóda riadenia mysle (The Silva Mind Control Method), upútala aj mňa, ale pôvodne v spojitosti s mojou klinickou skúsenosťou psychiatra: v posledných rokoch sa totiž u nás začali objavovať pacienti s duševnými poruchami, u ktorých sa pri vyšetrení zistilo, že sa v období pred manifestáciou duševnej poruchy zúčastnili na kurze (kurzoch) Silvovej metódy, prípadne že túto metódu už dlhšie praktizovali. V súčasnosti mám v evidencii viac ako dve desiatky takýchto pacientov (viem však, že s podobnými prípadmi sa stretávajú aj na iných psychiatrických pracoviskách). Z diagnostického hľadiska ide najčastejšie o rôzne anxiózne (úzkostné) a depresívne poruchy, ale aj o poruchy z okruhu schizofrénie a niektoré ďalšie. Treba povedať, že vzťah medzi Silvovou metódou a manifestáciou duševnej poruchy nie je vždy priamy v tom zmysle, aby sa dalo povedať, že jej praktizovanie samo osebe zapríčinilo duševnú poruchu. Vo väčšine prípadov je to skôr tak, že Silvova metóda manifestáciu poruchy vyprovokovala: je možné, že išlo o ľudí, ktorí mali určité sklony alebo dispozície k príslušnej poruche (ide o čosi podobné, ako keď si človek so sklonom k cukrovke privodí manifestáciu tohto ochorenia tým, že sa prejedá sladkosťami). Avšak nezaratúvam sem pacientov, ktorí sa Silvovej metóde začali venovať z chorobných dôvodov, teda pod vplyvom duševnej poruchy (je známe, že „topiaci sa aj slamky chytá", ale i to, že napríklad pacientov so schizofréniou „priťahujú" rôzne pseudovedecké, okultné, ezoterické a podobné teórie a praktiky, ktoré sú nepochybne súčasťou aj Silvovej metódy).


Silvova metóda sa dá oprávnene považovať za istý druh sekty, ktorá zapadá do hnutia New Age. Jej propagátori a učitelia (lektori) sľubujú ľuďom nielen také „drobnosti", ako je napríklad schopnosť zobudiť sa v presne želanom čase bez budíka, ale predovšetkým dosiahnutie mimoriadnych schopností v oblasti pamäti, kreativity, riešenia problémov, mimozmyslového vnímania, liečiteľstva (dokonca na diaľku) atď. Hoci sa jej zakladateľ José Silva navonok hlási ku kresťanstvu (katolicizmu), čo môže mnohých kresťanov pomýliť, jeho učenie je s kresťanstvom nezlučiteľné. Neobstojí ale ani z rýdzo vedeckého hľadiska.

Vzhľadom na to, že na Slovensku má Silvova metóda značnú popularitu (jestvuje tu dokonca organizácia Mind Control, s. r. o., ktorá pre absolventov kurzov vydáva časopis Alfamília), mienim sa jej analýze podrobnejšie venovať v niektorom z budúcich čísel časopisu Rozmer, ako aj v odbornej medicínskej tlači.

 

Prednedávnom som navštívil prednášku, ktorá propagovala liečenie pomocou metódy s exotickým názvom reiki. Prednášajúci tvrdil, že pomocou tejto metódy sa už podarilo vyliečiť mnoho ľudí. Mal som však pocit, že príklady, ktoré uvádzal, nás mali presvedčiť, že tu ide o pôsobenie nejakej kozmickej energie, čomu som dobre nerozumel. Zdalo sa mi to nejaké „sektárske". Čo sa dnes o reiki vie a o akú energiu pri nej v skutočnosti ide?

Ján z Bratislavy

 

Reiki je slovo japonského pôvodu, ktoré sa najčastejšie prekladá výrazom univerzálna životná energia (rei - univerzálny, ki - životná sila, životná energia). Ak tomuto výrazu dobre nerozumiete, nemusíte sa znepokojovať. Bližšie vysvetlenie vám totiž nepodajú ani zasvätení: nanajvýš vám poskytnú nejaké rovnako nezrozumiteľné synonymum (napr. vesmírna životná energia, oživujúci prazáklad vesmíru a pod.), prípadne nejakú metaforickú analógiu z budhistického, šintoistického, ba dokonca židovsko-kresťanského náboženstva (napr. že ide o niečo podobné, čo vzniklo, keď Boh povedal: „Buď svetlo!"). V podstate sa výraz používa spôsobom, pri ktorom sa predpokladá, že pri jeho ďalšom používaní si postupne domyslíte, aký význam či obsah sa za ním skrýva: predbežne stačí, aby ste ho neodmietali.


Za zakladateľa učenia o reiki považujú japonského kresťanského mnícha Mikao Usuiho, ktorý koncom 19. storočia viedol malú kresťanskú univerzitu v Kjóte. Začal sa zaoberať otázkou, ako mohol Ježiš uzdravovať ľudí tým, že na nich vkladal ruky. Keď sa dozvedel, že podobným spôsobom uzdravoval ľudí aj Budha, začal pátrať v budhistických prameňoch, až (údajne) nakoniec v jednom zenovom kláštore objavil v knižnici zvitky so sanskritskými rukopismi a kresbami neznámeho Budhovho žiaka, kde sa presne opisovalo, akými metódami, pomocou akých symbolov a formuliek (tzv. mantier) Budha uzdravoval a ako tieto schopnosti odovzdával ostatným. Usui sám takýmto prostredníctvom získal schopnosť uzdravovať a túto schopnosť ďalej odovzdávať. Podľa Usuiho interpretácie sa pri uzdravovaní aktivizuje akási „univerzálna životná energia" (reiki). Ešte počas svojho života vychoval v Japonsku viacerých žiakov, ktorí sa potom stali takzvanými majstrami reiki. Po Usuiho smrti sa neskôr (počas druhej svetovej vojny, no najmä po nej) jeho učenie rozšírilo do Ameriky, začiatkom 80. rokov aj do Európy (osobitnú popularitu získalo v Nemecku), v posledných rokoch sa šíri aj u nás. Termín reiki sa postupne začal používať v širšom zmysle jednak na označenie samotnej metódy používania tejto „univerzálnej životnej energie", ale i na označenie celého učenia, respektíve s ním spojeného hnutia.

Schopnosť používať reiki odovzdáva majster žiakovi na seminároch prostredníctvom takzvaného zasväcovania, a to pomocou symbolov a mantier, ktoré údajne našiel Usui na zvitkoch starých spisov o Budhových metódach liečenia (proces zasväcovania má pritom rituálnu formu, žiak musí mať napr. zatvorené oči). Existujú tri stupne zasvätenia (tri stupne reiki). Kým pri prvých dvoch stupňoch ide najmä o získanie, respektíve rozšírenie spôsobilosti používať reiki (napr. po prvom stupni je žiak schopný uzdravovať prikladaním rúk, po druhom je to schopný robiť i na diaľku), dosiahnutie tretieho stupňa zasvätenia umožňuje, aby sa jeho absolvent stal sám majstrom reiki. To všetko je navyše spojené s osobným rastom a dosahovaním akejsi harmónie so sebou samým a so základnými silami vesmíru. Nadobudnuté schopnosti sa navždy stanú súčasťou osobnosti zasväteného a nejestvuje nijaká možnosť tieto schopnosti stratiť či umelo odstrániť.

Účinky reiki sú neobyčajné nielen z hľadiska možnosti uzdravovania (a to aj zvierat a rastlín). Pomocou reiki môže údajne zasvätenec napríklad za dvadsať minút nabiť vybitú autobatériu a pod. Odovzdávanie reiki pritom človeka nijako neoslabuje, lebo je vlastne iba prostredníkom akejsi kanalizácie reiki z nevyčerpateľného vesmírneho zdroja. A tak ďalej.

Aké hodnotenie povedať na adresu reiki? Ide o ezoterické učenie, ktoré svojimi praktikami veľmi pripomína akúsi inovovanú formu čarodejníctva. Svojou súčasnou ideológiou zapadá do prúdu hnutia New Age (čo väčšinou ani nepopiera) a je vlastne svojskou sektou (voči čomu by sa asi jeho prívrženci ohradili). Nepredkladá nijakú vedecky prijateľnú argumentáciu a bráni sa empirickému preskúmaniu vedeckými prostriedkami. Hoci hovorí o neobyčajných uzdravovacích možnostiach (keby sme tvrdenia jej prívržencov brali vážne, medicína by bola vlastne zbytočná), ponecháva si „zadné dvierka": ak ide o nejaké závažné zdravotné poruchy, odkáže vás na lekára. Vo svojej klinickej praxi som sa stretol zatiaľ s dvoma prípadmi pacientok, ktoré duševne ochoreli napriek tomu, že absolvovali seminár reiki. Mal som tiež možnosť hovoriť s mužom, ktorý sa vydával za majstra reiki. Keď som ho požiadal, aby mi predviedol svoje schopnosti, odmietol (možno v skutočnosti nešlo o majstra reiki, viedol však seminár reiki u jednej zo zmienených pacientok). Čo vy na to?

 

Občas v meste vídam plagáty, z ktorých sa na mňa usmieva známy propagátor meditácie Šrí Činmoj. Počul som dokonca, že mu pred časom „zasvätili" medzištátne letisko Ruzyň v Prahe. Zaujímalo by ma, aké učenie a skutočné zámery sa skrývajú za mierovými aktivitami tohto známeho guru, ktorý o sebe vyhlasuje, že je učiteľom meditácie pri OSN?

Pavol z Prešova

 

Chinmoy Kumar Ghose (Šrí Činmoj) sa narodil v roku 1931 v Indii, odkiaľ v roku 1964 pricestoval do USA (New York). Na Západe sa preslávil svojimi „mierovými koncertmi" a „mierovými behmi". Jeho prívrženci a obdivovatelia ho považujú nielen za najvýznamnejšiu duchovnú bytosť súčasnosti, ale aj za najlepšieho bežca na dlhé trate, za najlepšieho hráča na priečnej flaute atď. Sám údajne namaľoval či nakreslil vyše 140-tisíc obrazov, zložil vyše tritisíc piesní, napísal vyše 20-tisíc básní a pod. Od roku 1970 vedie meditačnú skupinu pri OSN (ale bez oficiálnej funkcie, v kaplnke, ktorá je v budove OSN prístupná všetkým vierovyznaniam).


Jeho učenie vychádza z hinduistickej tradície (pôvodne bol žiakom Šrí Aurobinda). Hlása však ideu o podstatnej jednote náboženstiev, podľa ktorej je napríklad Ježiš akýmsi osvieteným majstrom a má podobné postavenie ako Krišna, Budha alebo - v hnutí Šrí Činmoja - Šrí Činmoj sám. Toto hnutie sa z USA rozšírilo aj do Európy (jeho európskou centrálou je Zürich), v ostatných rokoch preniká tiež na Slovensko. Nábor členov sa spravidla začína plagátovými akciami, ktoré ponúkajú meditáciu, uvoľnenie a životnú pomoc. Až na mieste sa návštevník postupne získava za prívrženca hnutia (vlastne sekty).

Podľa Činmojovho učenia sa človek môže dopracovať k sebapoznaniu a k uskutočneniu boha. Na to sú však nevyhnutne potrebné pravidelné meditácie o Činmojovi a úctivá poslušnosť voči nejakému (vlastnému) duchovnému majstrovi, ktorý šiel touto cestou až do konca, takže jeho ohraničené vedomie sa zjednotilo s kozmickým vedomím. Žiaci tohto učenia dostanú Činmojovu fotografiu, pri ktorej meditujú, lebo Šrí Činmoj sa (údajne) prostredníctvom tejto fotografie koncentruje na dušu svojho nasledovníka. Okrem niekoľkohodinových meditačných a koncentračných cvičení sa od žiaka požaduje prísne vegetariánske stravovanie, sexuálna zdržanlivosť, ale aj telesné cvičenia, najmä behanie (až maratónskeho typu), obmedzovanie spánku a pod.

Hnutie Šrí Činmoj má všetky znaky typickej sekty. Vedie človeka k celkovému odcudzeniu sa pôvodnému prostrediu, k postupnej strate vlastnej identity, ba môže ho ohroziť aj na zdraví. Preukázalo sa tiež, že mu nejde len „o duše", lebo vyvíja i nezanedbateľné ekonomické aktivity (napr. prostredníctvom rôznych „vegetariánskych" predajní, nakladateľstiev atď.).