Jednou z tém čísla, ktoré práve začínate čítať, je
modernizmus. Zo skúsenosti vieme, že nie všetko, čo je nové, moderné, je aj
pozitívne. Až zarážajúco nám to vo sfére umenia demonštruje divadelné
predstavenie brnianskeho divadla Husa na provázku, ktoré prednedávnom uviedlo
hru Naše násilie a vaše násilie kontroverzného chorvátskeho režiséra
Olivera Frljiča. Udalosť, o ktorej sa v týchto dňoch vedú
u našich západných susedov vášnivé spory. Dôvodom bola najmä scéna, v ktorej
Ježiš priamo pred očami divákov znásilňuje moslimku. Pochopiteľne, táto
nehanebnosť neostala dlho bez reakcie. Nesúhlas s týmto modernistickým
paškvilom prišla do divadla vyjadriť skupina asi tridsiatich ľudí z hnutia
Slušní ľudia. Okrem iného im nebolo ľahostajné, ako ľahko a beztrestne sa
dnes môže napádať a urážať kresťanské vierovyznanie, a to napriek
tomu, že vo vzťahu k inému náboženstvu by sme si to zrejme nikdy
nedovolili.
I v dnešných časoch Ježiš neprestáva byť znamením,
ktoré rozdeľuje, znamením, ktorému mnohí odporujú (Lk 2, 34-35). Česká
spoločnosť sa rozpoltila na dva nezmieriteľné tábory: na tých, ktorých táto hra
pobúrila, a tých, ktorí ju bezškrupulózne obhajujú ako moderné umenie, čo
má svojou kontroverznosťou šokovať diváka a vyprovokovať ho
k zamysleniu sa nad nelichotivou situáciou migrantov v Európe.
Nechcem sa púšťať do polemiky, do akej miery si je autor tejto divadelnej hry
vedomý reality, ktorú v nej stvárňuje. Lenže ak v nej má Ježiš
stelesňovať súčasných kresťanov (inak to ani nemôže byť, lebo v jeho
časoch moslimovia neexistovali), nesplietol si potom páchateľa s obeťou?
Čo ma však pri tejto udalosti udivuje, je fakt, že medzi
zmierovateľmi protichodných postojov sa našli aj takzvaní „ževrajteológovia",
ktorí vyjadrili počudovanie nad totálnou neschopnosťou puritánskych veriacich
porozumieť odkazu hry. Na modernistické tendencie v cirkvi a novodobý
výklad Svätého písma si už akosi začíname zvykať, ale toto je už naozaj
priveľa. Je zjavné, že kresťania sa tiež delia na „konzervatívcov" a „liberálov",
no môže sa ešte ten, komu neprekáža, že takýmto nevyberaným spôsobom tupia jeho
Spasiteľa, nazývať kresťanom? A čo bude nasledovať ďalej, kam až sú títo
modernisti ochotní zájsť? Z môjho pohľadu je koreňom problému
poľutovaniahodná neschopnosť, žiaľ, i nás kresťanov, pomenovať
a odsúdiť zlo. Nie bigotne, fundamentalisticky, ale zato priamo
a zrozumiteľne. Či sa azda bojíme onálepkovania? Potom sa však nemôžeme
diviť, že podobných provokatívnych kontroverzií, ktoré budú čoraz
nástojčivejšie odkrývať naše zmýšľanie, bude z roka na rok pribúdať.
editoriál
Editoriál
BORIS RAKOVSKÝ
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 25869x