Je to zvláštny príbeh. Ako veľmi aktuálny
aj v dnešnom čase. Ježiš prichádza do gadarského kraja a prvými
obyvateľmi tohto regiónu, ktorých stretá po vystúpení na breh, sú dvaja muži
trápení zlým duchom. Posadnutí. Nik im nevie pomôcť, a preto sa im radšej
všetci zďaleka vyhýbajú. Nie však Ježiš. Napriek tomu, že podľa záznamu
svätopisca Ježiš nepovedal ani slovo, zlí duchovia ihneď pochopili, že Ježišovi
osud dvoch nešťastníkov, ktorých trápia, nie je ľahostajný. Na rozdiel od ich
súkmeňovcov. Ježiš zlým duchom prikazuje, aby vyšli z vnútra dvoch
nešťastných ľudí a dovoľuje im, aby vošli, tak ako žiadali, do čriedy
svíň, ktorá sa pásla obďaleč. Dvaja muži sú slobodní. Črieda, do ktorej práve
vošli démoni z dvoch posadnutých, sa rozbehla v ústrety vlnám
rozbúreného jazera. A ako uvádza evanjelista Matúš, zahynula vo vode.
Pastieri, čo to všetko videli, zdesení a so strachom utiekli do blízkeho
mesta a vyrozprávali udalosť, ktorej svedkami sa pred chvíľou stali.
Môžeme si celkom dobre predstaviť, čo sa v meste po tejto správe dialo.
Záver tohto príbehu nám však mnohé vysvetľuje. Namiesto radosti zo záchrany
dvoch ich synov, bratov, možno manželov a otcov, sa v meste zdvihla
panika. Matúš nespomína privítanie spoluobčanov, ktorí boli konečne vyslobodení
z trápenia posadnutosti zlým duchom, zato sa zmieňuje o „celom
meste", ktoré vyšlo v ústrety Ježišovi, aby ho poprosilo, nech odíde.
Materiálna škoda, ktorú utrpeli utopením čriedy ošípaných, bola pre nich zrejme
viac ako duchovný zisk slobody Božích detí, ktorý ich dvom spoluobčanom
podaroval Boží Syn.
Ako veľmi sme podobní obyvateľom tohto gadarského mesta. Sme
ochotní prijať Boha iba vtedy, keď nesiaha na našu „čriedu". Ak od nás nič
nepožaduje a už vonkoncom nie „potopenie" našich hriechov
a neprávostí. Volíme si istotu našich pomyselných vypasených ošípaných
v rozličných podobách materiálneho úspechu a vymieňame ju za Božie
požehnanie, ktorého sa zriekame. Ako často počujeme výčitku: Kde bol Boh, keď
boli pri teroristickom útoku usmrtené nič netušiace obete? Kde bol, keď britský
sudca odsúdil na smrť malého nevinného Alfiho, alebo keď si kanadská starenka
v obave o svoj život musela dať vytetovať na rameno nápis Don't euthanize me pred
nástupom na nemocničnú liečbu? Kde bol Boh pri takom či onakom nešťastí? Bol
tam, kde sme ho chceli mať. Bol za naším mestom, krajinou, kontinentom, odkiaľ
sme ho vykázali. Slušne a zdvorilo, politicky korektne, jazykom diplomatov
a právnikov sme ho požiadali, aby odišiel. A dokonca aj vulgárne sme ho
dourážali a vyhodili v „umeleckom šate", ako sa to nedávno udialo
v brnianskom divadle. Tak ako on prikázal zlým duchom, aby vyšli
z mužov, ktorých sužovali, my sme požiadali jeho, aby vyšiel z našej
civilizácie. Snáď ešte nie je neskoro spamätať sa. Snáď ešte nie je ľudstvo
príliš ďaleko na svojej ceste k zániku a stihneme Ježiša dobehnúť
a opäť ho pozvať do svojho stredu.
biblické slovo
Vyhodili sme Boha
DARIUSZ ŻUK-OLSZEWSKI
Keď prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli
proti nemu dvaja posadnutí, ktorí vyšli z hrobových jaskýň. Tak zúrili, že
sa nikto neodvážil prejsť po tej ceste. Zrazu vykríkli: »Čo ťa do nás, Boží
Syn? Prišiel si nás sem trápiť pred určeným časom?« Obďaleč sa pásla veľká
črieda svíň. Démoni ho prosili: »Ak nás už vyháňaš, pošli nás do tej čriedy
svíň.« On im to dovolil: »Choďte!« Vtom vyšli a vošli do svíň. Nato sa
celá črieda začala rútiť dolu úbočím do mora a zahynula vo vode. Pastieri
ušli, a keď prišli do mesta, porozprávali všetko, aj udalosť
s posadnutými. Tu celé mesto vyšlo v ústrety Ježišovi. Keď ho
stretli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja. (Mt 8, 28–34)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 27734x