Číslo, ktoré práve držíte v rukách, je z časti
venované islamu - v sú časnosti takej diskutovanej téme. Titulok prvého
z príspevkov si kladie nástojčivú otázku: Uctievame toho istého Boha? Ak
sa aj obrátite na teologicky zdatných ľudí, ani od nich sa jednoznačnej
odpovede nedočkáte. Názory sa rôznia, ba niekedy sú až protichodné. Jedni sú
skalopevne presvedčení, že Alah nie je bohom, v ktorého veria kresťania,
iní naopak tvrdia, že v Koráne a v kresťanskej Biblii sa
prihovára tá istá Najvyššia autorita, rozdiel je len v dobovej
a kultúrnej interpretácii. Sám autor predkladá viacero rozporuplných
citátov z oboch týchto svätých písiem, ktoré svedčia o odlišných
postojoch moslimov a kresťanov v ich ponímaní Boha, ale
i kresťanskej viery. V závere však dodáva, že hoci je obraz Boha, aký
hlásal Mohamed, iný, ako ho nachádzame v Biblii, v prístupe
k moslimom by sme nemali na Alaha útočiť a mali by sme im pomôcť
nájsť Boha takého, akého ho poznáme my - trojjediného, milujúceho Otca, ktorý
svojho jednorodeného Syna obetoval za našu záchranu. Druhý text zase vymenúva
tri dôvody, pre ktoré sa islam stáva čoraz citlivejšou témou: vznik štátu
Izrael; islamský terorizmus a napokon moslimská invázia spojená
s neutešivou civilizačnou situáciou dnešnej Európy. Islamizáciu nášho
kontinentu a tiež stratu jeho kresťanskej identity napomáha nielen
sekulárna bezmocnosť, ale i náboženská vlažnosť. Religiózny synkretizmus
a morálny rozklad prinášajú svoje plody. Autor tejto krátkej štúdie je
presvedčený, že hoci islam ako ideový systém treba rešpektovať,
s myšlienkovou tradíciou Európy je absolútne nezlučiteľný a jeho
bezvýhradné nároky na človeka a spoločnosť treba pokojne, no dôrazne
odmietnuť.
Otázka, či veríme v totožného Boha a v akého
Boha vlastne veríme, sa však nemusí vzťahovať iba na islam. Dá sa aplikovať
i v širších dimenziách. Zaujímavá konfrontácia by nastala, keby sme
ju položili stúpencom jednotlivých kresťanských cirkví či denominácií, alebo
dokonca veriacim v rámci tej istej cirkvi. Aj tu by sme našli mnohé
rozpory a prístupy; od ultraliberálnych až po ultrakonzervatívne. Ale
možno najväčšmi prekvapení by sme boli, keby sme sa na ňu pokúsili úprimne
odpovedať my sami. Je pre nás Ježiš Kristus skutočne naším osobným Spasiteľom,
jedinou cestou, po ktorej máme s vierou kráčať, alebo je iba prázdnym
symbolom a tradíciou, ktorú sa usilujeme navonok dodržiavať, aby sme
nestratili spoločenský kredit? Ak sa ukáže ako pravda to prvé, potom snáď
i osud nášho európskeho spoločenstva bude v blížiacej sa budúcnosti
o čosi priaznivejší.
editoriál
Editoriál
BORIS RAKOVSKÝ
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 26512x