Mesiánsky judaizmus je novodobé hnutie, ktoré sa odvoláva na obdobie po Ježišovej smrti, teda na rané židokresťanstvo, a nadväzuje naň. Vedci datujú korene tohto hnutia do 19. storočia, v tomto období sa v Spojených štátoch amerických začala rozširovať činnosť evanjelikálnych misijných organizácií. Objektom masívnej evanjelizácie sa hojne stávali etnickí Židia, ktorí sa po svojej konverzii začali nazývať hebrejskými kresťanmi. Títo obrátení Židia boli vedení k tomu, aby sa úplne asimilovali medzi kresťanmi nežidovského pôvodu a prijali evanjelikálnu liturgiu aj teológiu. Iba menšina etnických Židov, ktorí prijali vieru v božstvo Ježiša Nazaretského na základe pôsobenia evanjelikálnych misií, sa odmietla zaradiť medzi kresťanských veriacich a vzdať sa svojho duchovného židovského dedičstva. Tieto skupiny sa začali označovať ako mesiánski židia. Spočiatku tento náboženský prúd čelil silnému odporu zo strany hebrejských kresťanov, ktorí ho chápali ako herézu.3

Zásadným momentom pre neskorší zrod hnutia mesiánskeho judaizmu bolo založenie mesiánskej synagógy v Kišiňove Josephom Rabinowitzom v roku 1882. Ani Rabinowitz, ani jeho synagóga neboli napojení na žiadnu z kresťanských denominácií. Židovskí členovia tohto spoločenstva vykonávali obriezku, dodržiavali sobotu a židovské sviatky. Budova bola členmi kongregácie označovaná ako „synagóga", kde sa tiež pravidelne čítal zvitok Tóry.4

Na konci šesťdesiatych a na začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia začali skupiny židovských veriacich masovo odmietať asimiláciu do kresťanských cirkví a zároveň hľadali spôsob, ako vyjadriť svoju vieru v Ježišovo božstvo, pričom by sa nevzdali svojej židovskej identity.5 Oficiálny vznik hnutia mesiánskeho judaizmu sa zvykne datovať do roku 1975, keď sa pod tlakom vzrastajúceho počtu mladých mesiánskych židov premenovala najvýznamnejšia organizácia hebrejských kresťanov, Hebrew Christian Alliance of America, na Messianic Jewish Alliance of America. Týmto rozhodnutím pôvodne hebrejskí kresťania získali z jedného dňa na druhý označenie mesiánski židia a postupne sa rozbehol proces zmeny ich sebaidentifikácie.6 O štyri roky nato vznikla Union of Messianic Jewish Congregations so svojimi devätnástimi kongregáciami nasledovaná roku 1986 International Alliance of Messianic Congregations and Synagogues s pätnástimi členskými kongregáciami. V roku 2012 tieto dve organizácie zastrešovali vyše dvesto mesiánskych spoločenstiev, popritom bolo zaznamenaných aj tristo ďalších nezávislých menších komunít roztrúsených po svete.7

Rast mesiánskeho hnutia v 20. storočí súvisí po prvé so vznikom štátu Izrael, po druhé so šesťdennou vojnou, ktorá sa stala impulzom pre mnohých amerických Židov na nové premýšľanie o svojej židovskej identite a návrat ku svojim židovským koreňom, a po tretie s rastúcou otvorenosťou a progresivitou evanjelikálneho a charizmatického kresťanstva najmä v Spojených štátoch.8 Mesiánsky judaizmus sa teologicky opiera predovšetkým o kresťanský fundamentalizmus9, ktorý sa v šesťdesiatych rokoch začal prelínať s charizmatickým hnutím. Kým tradičné turíčne (pentekostálne) hnutie zakladalo svoje vlastné denominácie, charizmatické hnutie prenikalo do existujúcich kresťanských denominácií, vrátane mesiánskych. Vplyv turíčnej (a charizmatickej) religiozity sa prejavuje jednak v teológii daných kongregácií a jednak v podobe bohoslužieb, ktoré nezriedka majú dynamický charakter - členovia sa do priebehu bohoslužby aktívne zapájajú, či už používaním chariziem alebo telesnými prejavmi: tancom, tlieskaním, dvíhaním rúk atď.10

V súčasnosti je na svete približne 500-tisíc príslušníkov hnutia mesiánskeho judaizmu,11 pričom najviac týchto veriacich sa nachádza v Spojených štátoch a Izraeli, ale početné komunity možno nájsť aj v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a ostatných častiach Európy. Navzdory tomu, že prvotné mesiánske komunity boli prevažne etnicky židovské, dnes tvoria vyše 70 percent členov týchto spoločenstiev znovuzrodení kresťania,12 niektorí vedci uvádzajú pomer židovských a nežidovských veriacich v mesiánskych spoločenstvách mimo Izraela (tam prevládajú etnickí Židia) dokonca 1:10.13 Títo členovia sa v mesiánskych kongregáciách označujú ako gentile believers (nežidovskí veriaci). Takíto ľudia „sú povolaní Bohom, aby sa spoluúčastnili na živote a osude židovského ľudu. Voči nemu prechovávajú špeciálnu lásku, zapájajú sa do židovského sveta, učia sa hebrejčinu, dodržiavajú židovské zvyky a desaťročia slúžia v mesiánskych synagógach."14 Je teda nevyhnutné zbaviť sa predstavy mesiánskeho judaizmu ako hnutia výhradne židovského a prijať jeho širšiu definíciu ako „kongregačného hnutia pozostávajúceho z veriacich, ktorí uznávajú Ješuu haNazrati za svojho Mesiáša a Spasiteľa a súčasne aj židovskú teológiu i liturgiu."15

Mesiánske hnutie v žiadnom prípade nie je homogénne a taktiež mesiánske bohoslužby sa v jednotlivých spoločenstvách výrazne líšia. Niektoré bohoslužby sa prakticky neodlišujú od stretnutí turíčnych cirkví, s výnimkou toho, že sa konajú v sobotu a mužskí členovia v niektorých prípadoch nosia kipy a tality. V iných mesiánskych kongregáciách sa bohoslužby konajú v synagógach, muži tu nosia čierne obleky, čierne klobúky a majú pejzy (dlhé kučery pri uchu). Jediným indikátorom, že sa človek nenachádza medzi ortodoxnými židmi, je vyznávanie mena Ješua. Väčšina spoločenstiev sa nachádza niekde medzi týmito dvoma pólmi.16

Mesiánska bohoslužba sa líši od ortodoxnej židovskej bohoslužby ústredným významom Ješuu, významným dôrazom na Nový zákon a prítomnosťou nežidovských veriacich. Bohoslužba najčastejšie zahŕňa študovanie paraše17 a s ňou súvisiaceho úseku Nového zákona, piesne, tance, inštrumentálnu hudbu a hebrejskú liturgiu vychádzajúcu zo siduru. Po oficiálnej časti trvajúcej približne dve hodiny nastáva obvykle neformálna časť stretnutia, ktorá pozostáva z konverzácie jednotlivých veriacich a budovania hlbších priateľských vzťahov nad šabatovým obedom.

 

Poznámky:

 
1 Klasickými dielami v oblasti mesiánskeho judaizmu sú napríklad: Rausch, D. A.: Messianic Judaism. Its History, Theology and Polity. The Edwin Mellen Press, Lewiston, New York 1982; Harris-Shapiro, C.: Mesianic Judaism. A Rabbi‘s Journey Through Religious Change in America. Beacon Press, Boston 1999; Cohn-Sherbok, D.: Messianic Judaism. Cassell, New York 2000.

2 Tento článok vychádza z diplomovej práce obhájenej na Katedre všeobecnej antropológie Fakulty humanitných štúdií Univerzity Karlovej - Soukupová, M.: Jste-li Kristovi, jste potomstvo Abrahamovo. Etnografie českého mesiánsko-židovského společenství. Fakulta humanitných štúdií, Univerzita Karlova, Praha 2018; vedúca práce B. Spalová

3 Rudolph, D., Willits, J.: Introduction to Messianic Judaism: Its Ecclesial Context and Biblical Foundations. Zondervan 2013, s. 38

4 Tamže, s. 39-40

5 Wallace, M.: Co je mesiánský judaismus. Derech 2012 - http://www.derech.cz/ruzne-clanky/wallace-co-je-mesiansky-judaismus.pdf

6 Rudolph, D., Willits, J.: c. d., s. 42-43

7 Tamže, s. 42

8 Dein, S.: Becoming A Fulfilled Jew: An Ethnographic Study of a British Messianic Jewish Congregation. Nova Religio: The Journal of Alternative and Emergent Religions, Vol. 12, No. 3, 2009, s. 77-101

9 Pod pojmom kresťanský fundamentalizmus rozumieme ideologický prúd kladúci dôraz na inšpirovanosť, bezchybnosť a autoritatívnosť Biblie, ktorá sa má vykladať doslovne, zdôrazňuje historickosť biblických zázrakov, pričom Ježišova smrť na kríži sa chápe ako úplne nevyhnutná pre spásu človeka. Jeho zástancovia vyznávajú promiléniovú eschatológiu, teda očakávanie Ježišovho návratu pred jeho (doslovne chápanou) tisícročnou vládou na zemi. Takto definuje kresťanský fundamentalizmus napríklad Wells, D.: No Place for Truth of Whatever Happened to Evangelical Theology? Eerdmans Publishing Company, Grand Rapids 1993, s. 128

10 Viac napríklad Samuelson, F.: Messianic Judaism: Church, Denomination, Sect or Cult? Journal of Ecumenical Studies, Vol. 37, No. 2, 2000, s. 161-185

11 Grammatica, A.: Mesiánští židé a Mesiáš v kontextu současné židovské rozpravy o Ježíši z Nazareta. Univerzita Palackého v Olomouci, Olomouc 2014, s. 149

12 Kaell, H.: Born-again Seeking: Explaining the Gentile Majority in Messianic Judaism. Religion, Vol. 45, No. 1, 2015, s. 42-65

13 Farber, Y.: Co je mesiánský judaismus. Derech 2012 - http://www.derech.cz/ruzne-clanky/farber-co-je-mesiansky-judaismus.pdf

14 Rudolph, D., Willits, J.: c. d., s. 75

15 Reason, G.: Competing Trends In Messianic Judaism: The Debate Over Evangelicalism. Kesher a Journal of Messianic Judaism 2014 - http://www.kesherjournal.com/index.php?option=com_content&view=article&id=64&Itemid

16 Wallace, M.: c. d.

17 Paraša je označenie pre úsek textu v Tóre, ktorá je rozdelená na 54 dielov, pričom každý z nich pripadá na jeden týždeň židovského kalendára. Za rok sa teda takto prečíta celá Tóra.

 

Český prípad1


V centre českej metropoly sa každú sobotu schádza na oslavu šabatu nie veľmi početná skupina veriacich, ktorí sa hlásia k mesiánskemu judaizmu. Súčasní členovia2 tejto skupinky, vrátane vedúceho3, pochádzajú výhradne z kresťanského prostredia. Takmer všetci títo veriaci prešli pred príchodom do spoločenstva niekoľkými kresťanskými cirkvami, od konzervatívnych až po charizmaticky zamerané, pričom práve kongregácie s turíčnymi dôrazmi zanechali v členoch skupiny silnú, napospol negatívnu pečať.

Veriaci zaraďujú svoje skúsenosti s turíčnou zbožnosťou do obdobia svojho dospievania či ranej dospelosti, čo zodpovedá (po)revolučnej dobe, keď sa otvorili hranice doposiaľ neznámym náboženským vplyvom a s tým spojenému boomu pentekostálnych cirkví, ktorých duchovní predstavitelia sa museli stretávať s veľkým množstvom novoobrátených, najmä mladých ľudí.4 Členovia zboru spomínajú na svoje duchovné zranenia z cirkvi vtedajších čias a hodnotia „deväťdesiatkovú charizmatickú religiozitu" ako príliš zameranú na emócie, divokú, teatrálnu, bez poriadku, niekedy nezakotvenú v Písme a v mnohých prípadoch ako desivú a odstrašujúcu. Priaznivci mesiánskeho spoločenstva sa teda voči takto chápanej zbožnosti vymedzujú. I tí, ktorí na svojej duchovnej púti prešli krstom Duchom Svätým v turíčnej cirkvi a charizmy sú neoddeliteľnou súčasťou ich duchovného života, v rámci spoločenstva do istej miery zatláčajú do pozadia tieto prejavy a svoju pozornosť zameriavajú na biblické štúdium. Existencia ani užitočnosť duchovných darov sa v spoločenstve nespochybňujú, avšak v dôrazoch kongregácie neobsadzujú prvé priečky. Dôraz veriaci kladú na dôkladné štúdium Písma a rozjímanie nad biblickými posolstvami.

Skúmané spoločenstvo teda implicitne vystupuje ako určitá protiváha „emocionálnej religiozite", pričom sa prezentuje ako intelektuálne náboženské hnutie, ktoré sa snaží pochopiť biblické texty, vysvetliť historický kontext Písma či rozlúštiť pôvodný význam jednotlivých biblických pojmov.5 Toto smerovanie je zjavné i z časového rozloženia jednotlivých úsekov bohoslužby - najväčšia časť je venovaná rozboru Písma, modlitby za prítomných (zamerané najmä na osobné zdravotné či iné ťažkosti) spravidla netrvajú dlhšie ako päť minút a charizmatickým prejavom sa nedáva takmer žiaden priestor. Tu možno konštatovať odlišnosť oproti mnohým západným mesiánskym kongregáciám (najmä britským a americkým), ktorých teológia i liturgia je s turíčnou religiozitou explicitne zviazaná.

Mesiánski veriaci sa rázne vymedzujú voči „nedeľným cirkvám". Svätenie soboty má pre všetkých členov spoločenstva najzásadnejší význam. Sobota je deň, keď práca neprichádza do úvahy, tento deň je venovaný Bohu a spoluveriacim. Práca a iné povinnosti sa teda presúvajú na nedeľu, ktorá stráca ako deň odpočinku u mesiánskych veriacich význam, a to i v prípade, že navštevujú zároveň ďalšie kresťanské spoločenstvá. O nič menší význam nemajú pre skúmané spoločenstvá židovské sviatky. Slávenie kresťanských sviatkov členovia kongregácie zväčša odmietajú so silným emočným zafarbením. Označujú ich ako sviatky „pohanské" a kladú ich do protikladu k sviatkom „biblickým", teda židovským. Predovšetkým Vianoce vyvolávajú v členoch spoločenstva asociácie stresu, finančnej náročnosti či pohanských symbolov (napr. vianočný stromček).

Veriaci zhodne zdôrazňujú, že ich religiozita má vplyv i na zloženie ich jedálneho lístka. Niektorí ešte pred vstupom do spoločenstva, iní až po vstupe do zboru nadobudli presvedčenie, že starozákonné rozdelenie čistých a nečistých zvierat je stále v platnosti. Verš „človeka nemôže poškvrniť to, čo doňho vchádza zvonku, ale čo z neho vychádza, to ho poškvrňuje" (Mk, 7, 15), ktorý sa v mnohých kresťanských cirkvách interpretuje ako zrušenie nevyhnutnosti vyvarovať sa požívania jedla z nečistých zvierat, vzťahujú mesiánski veriaci nie na čistotu, respektíve nečistotu zvierat, ale na rituálne umývanie pred jedlom. Kóšer stravu však striktne nedodržuje nikto z veriacich, jednak pre technickú náročnosť jej prípravy v českom prostredí, ale najmä preto, lebo sa jej dodržiavanie vníma ako niečo, čo nie je pôvodne biblické, ale „nabalené" v priebehu histórie, je to súčasťou židovskej tradície, ľudské prikázanie, nie božské.

Judaizmus je podľa mesiánskych veriacich „zviazaný", „neslobodný", „obklopený stenou ľudských prikázaní". Napriek tomu, že členovia zboru sami na seba nazerajú ako na kresťanov, balansujú v priestore medzi dvoma pólmi - kresťanstvom a judaizmom, pričom čerpajú z oboch a ustavične selektujú prvky, ktoré chcú do svojej religiozity zaradiť. Táto selektívnosť je ohraničená z jednej strany tým, čo je (v daných podmienkach) vykonateľné, z druhej strany tým, čo veriaceho zväzuje a odvádza od Boha. V tomto hľadaní a balansovaní existuje pomerne dosť veľký priestor na kreativitu jednotlivca, vedúci spoločenstva nenastavuje v tomto smere jasné mantinely.

Na príkladoch slávenia židovských sviatkov, svätení soboty a odlišovania čistých a nečistých jedál si možno všimnúť úsilie členov zboru o priblížení sa „biblickému", „autentickému", „pôvodnému" praktizovaniu viery prvých veriacich v Ježišovo božstvo. Vedúci zhrnuje tento ideový smer ako „návrat ku koreňom". Ide teda o fundamentalisticky a konzervatívne orientovaný prúd kresťanstva, ktorý sa odvoláva na počiatky kresťanskej viery a kritizuje niektoré „nedeľné" cirkvi za prílišný liberalizmus a odklonenie sa od biblických prikázaní.

Napriek tomu, že sa autorkini informátori neoznačovali ako kresťanskí sionisti, je evidentné, že sa osoby navštevujúce spoločenstvo entuziasticky hlásia k ideovým pilierom tohto smeru. (Pozri Kresťanský sionizmus, s. 19)

 

Poznámky:

 
1 Tento text vychádza zo záverov takmer dvojročného terénneho výskumu (2016 - 2017), ktorý autorka uskutočnila v malej skupinke českých mesiánskych veriacich. Výskum pozostával z pravidelného navštevovania šabatových bohoslužieb a ďalších akcií, ktoré mesiánski veriaci chápu ako zásadné (napr. Pochod dobrej vôle, Kultúrou proti antisemitizmu), z veľkého počtu neformálnych a deviatich spolovice štruktúrovaných rozhovorov s veriacimi.

2 V minulosti navštevovali niekoľko rokov zbor dve Izraelitky, avšak v súčasnosti už nežijú v Českej republike.

3 Hlava skupiny sa označuje ako vedúci, nie ako pastor ani ako rabín.

4 Viac napríklad Drápal, D.: Historie křesťanského společenství Praha, II. díl. Sbor Křesťanské společenství, Praha 2009

5 Súčasťou bohoslužieb nezriedka bývajú niekoľkohodinové diskusie nad významami jednotlivých biblických pojmov, pričom jazykovo vybavení veriaci konfrontujú české biblické preklady s textami v hebrejčine, gréčtine či v ruštine a pokúšajú sa čo najväčšmi priblížiť pôvodnému významu daného slova. Nemenej obľúbenou činnosťou je listovanie v biblických encyklopédiách, lexikónoch či sledovanie dokumentov týkajúcich sa biblických reálií.

 

Kresťanský sionizmus


Kresťanský sionizmus je v najširšom zmysle presvedčenie, že kresťania majú podporovať nárok Židov na osídlenie Palestíny a na vznik moderného štátu Izrael, pričom sa zdôrazňuje kontinuita medzi biblickými Izraelčanmi a súčasným izraelským ľudom.1 Tento myšlienkový prúd, ktorý je neoddeliteľne spätý s hnutím mesiánskeho judaizmu, zahŕňa politickú, teologickú i emocionálnu dimenziu.

Štát Izrael jeho priaznivci vnímajú ako „priateľskú demokraciu v nebezpečnom a nepriateľskom území",2 ktorá bojuje s teroristickou hrozbou ohrozujúcou aj západný svet. Príslušníci kresťanského sionizmu vyjadrujú Izraelu podporu v niekoľkých rovinách,3 pričom sa teologicky opierajú o verš „nech je prekliaty, kto bude teba preklínať, nech je požehnaný, kto ťa bude žehnať!" (Gn 27, 29); vzťah k Izraelu je teda rozhodujúci v tom, ako prosperujú jednotlivci i štáty, v niektorých prípadoch vzťah k Izraelu chápu kresťanskí sionisti dokonca ako rozhodujúce meradlo spásy.4 S vývojom štátu Izrael sa zároveň spájajú aj apokalyptické očakávania - založenie Izraela v roku 1948 a jeho územné zisky po šesťdennej vojne v roku 1967 sa chápu ako predpovedané udalosti, naplnené proroctvá o návrate Božieho vyvoleného národa do zasľúbenej krajiny, ktoré vypovedajú o blížiacom sa konci dejín.5

Kresťanskí sionisti proklamujú silnú emocionálnu väzbu k Izraelu a všetkému izraelskému, ktorú označujú ako „lásku" či „srdce pre Izrael". Tento vzťah sa prejavuje v túžbe veriacich učiť sa hebrejčinu, v symbolike, ktorú používajú,6 či v diskusiách na sociálnych sieťach. Mesiánski veriaci nežidovského pôvodu cítia k židom vďačnosť za prínos monoteizmu, dar Písma, prorokov, apoštolov, ale najmä Ježiša.7 Zároveň hovoria o pocite viny za dvetisíc rokov krvavého prenasledovania židovského národa kresťanskou cirkvou, upozorňujú na pretrvávajúci antisemitizmus v kresťanských cirkvách a vyzývajú prijať zodpovednosť za zločiny napáchané na židovskom ľude v histórii.8

 

Poznámky:

 
1 Belhassen, Y., Caton, K., Stewart, W. P.: The Search for Authenticity in the Pilgrim Experience. Annals of Tourism Research, Vol. 35, No. 3, 2008, s. 668-689

2 Spector, S.: Evangelicals and Israel: The story of American Christian Zionism. Oxford University Press, Oxford 2009, s. 34

3 Mesiánski veriaci sa hlásia k podpore Izraela a židovského ľudu na úrovni duchovnej (príhovorné modlitby za židovský národ), tiež v dimenzii sociálno-politickej (usporadúvanie židovsko-kresťanských stretnutí, demonštrácií na podporu izraelského štátu) a o nič menej často v online priestore (tzv. osvetou alebo zdieľaním izraelského spravodajstva na sociálnych sieťach).

4 Spector, S.: c. d., s. 29

5 Tamže, s. 27-28

6 Mesiánski veriaci typicky odmietajú nosiť ozdoby so symbolom kríža, lebo ho chápu ako symbol útlaku a perzekúcie židovských veriacich zo strany kresťanskej cirkvi. Uprednostňujú Dávidovu hviezdu.

7 Spector, S.: c. d., s. 32

8 Viac napríklad Brown, M. L.: Máme ruce od krve: Tragický příběh „církve" a židovského národa. Sborový dopis, Praha 2001

 

Mgr. Monika Soukupová (1993) je absolventkou odboru sociálnej a kultúrnej antropológie so zameraním na antropológiu náboženstva na Fakulte humanitných štúdií Univerzity Karlovej v Prahe.