Mesiánsky judaizmus je novodobé hnutie, ktoré sa odvoláva na
obdobie po Ježišovej smrti, teda na rané židokresťanstvo, a nadväzuje naň.
Vedci datujú korene tohto hnutia do 19. storočia, v tomto období sa
v Spojených štátoch amerických začala rozširovať činnosť evanjelikálnych
misijných organizácií. Objektom masívnej evanjelizácie sa hojne stávali etnickí
Židia, ktorí sa po svojej konverzii začali nazývať hebrejskými kresťanmi. Títo
obrátení Židia boli vedení k tomu, aby sa úplne asimilovali medzi
kresťanmi nežidovského pôvodu a prijali evanjelikálnu liturgiu
aj teológiu. Iba menšina etnických Židov, ktorí prijali vieru v božstvo
Ježiša Nazaretského na základe pôsobenia evanjelikálnych misií, sa odmietla
zaradiť medzi kresťanských veriacich a vzdať sa svojho duchovného
židovského dedičstva. Tieto skupiny sa začali označovať ako mesiánski židia.
Spočiatku tento náboženský prúd čelil silnému odporu zo strany hebrejských
kresťanov, ktorí ho chápali ako herézu.3
Zásadným momentom pre neskorší zrod hnutia mesiánskeho
judaizmu bolo založenie mesiánskej synagógy v Kišiňove Josephom
Rabinowitzom v roku 1882. Ani Rabinowitz, ani jeho synagóga neboli
napojení na žiadnu z kresťanských denominácií. Židovskí členovia tohto
spoločenstva vykonávali obriezku, dodržiavali sobotu a židovské sviatky.
Budova bola členmi kongregácie označovaná ako „synagóga", kde sa tiež
pravidelne čítal zvitok Tóry.4
Na konci šesťdesiatych a na začiatku sedemdesiatych
rokov 20. storočia začali skupiny židovských veriacich masovo odmietať
asimiláciu do kresťanských cirkví a zároveň hľadali spôsob, ako vyjadriť
svoju vieru v Ježišovo božstvo, pričom by sa nevzdali svojej židovskej
identity.5 Oficiálny vznik hnutia mesiánskeho judaizmu sa zvykne
datovať do roku 1975, keď sa pod tlakom vzrastajúceho počtu mladých mesiánskych
židov premenovala najvýznamnejšia organizácia hebrejských kresťanov, Hebrew
Christian Alliance of America, na Messianic Jewish Alliance of America. Týmto
rozhodnutím pôvodne hebrejskí kresťania získali z jedného dňa na druhý
označenie mesiánski židia a postupne sa rozbehol proces zmeny ich
sebaidentifikácie.6 O štyri roky nato vznikla Union of
Messianic Jewish Congregations so svojimi devätnástimi kongregáciami
nasledovaná roku 1986 International Alliance of Messianic Congregations
and Synagogues s pätnástimi členskými kongregáciami. V roku 2012
tieto dve organizácie zastrešovali vyše dvesto mesiánskych spoločenstiev,
popritom bolo zaznamenaných aj tristo ďalších nezávislých menších komunít
roztrúsených po svete.7
Rast mesiánskeho hnutia v 20. storočí súvisí po prvé so
vznikom štátu Izrael, po druhé so šesťdennou vojnou, ktorá sa stala impulzom
pre mnohých amerických Židov na nové premýšľanie o svojej židovskej
identite a návrat ku svojim židovským koreňom, a po tretie
s rastúcou otvorenosťou a progresivitou evanjelikálneho
a charizmatického kresťanstva najmä v Spojených štátoch.8 Mesiánsky judaizmus sa teologicky opiera predovšetkým o kresťanský
fundamentalizmus9, ktorý sa v šesťdesiatych rokoch začal
prelínať s charizmatickým hnutím. Kým tradičné turíčne (pentekostálne)
hnutie zakladalo svoje vlastné denominácie, charizmatické hnutie prenikalo do
existujúcich kresťanských denominácií, vrátane mesiánskych. Vplyv turíčnej
(a charizmatickej) religiozity sa prejavuje jednak v teológii daných
kongregácií a jednak v podobe bohoslužieb, ktoré nezriedka majú
dynamický charakter - členovia sa do priebehu bohoslužby aktívne zapájajú, či
už používaním chariziem alebo telesnými prejavmi: tancom, tlieskaním, dvíhaním
rúk atď.10
V súčasnosti je na svete približne 500-tisíc
príslušníkov hnutia mesiánskeho judaizmu,11 pričom najviac týchto
veriacich sa nachádza v Spojených štátoch a Izraeli, ale početné
komunity možno nájsť aj v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu
a ostatných častiach Európy. Navzdory tomu, že prvotné mesiánske komunity
boli prevažne etnicky židovské, dnes tvoria vyše 70 percent členov týchto
spoločenstiev znovuzrodení kresťania,12 niektorí vedci uvádzajú
pomer židovských a nežidovských veriacich v mesiánskych
spoločenstvách mimo Izraela (tam prevládajú etnickí Židia) dokonca 1:10.13 Títo členovia sa v mesiánskych kongregáciách označujú ako gentile
believers (nežidovskí veriaci). Takíto ľudia „sú povolaní Bohom, aby sa
spoluúčastnili na živote a osude židovského ľudu. Voči nemu prechovávajú
špeciálnu lásku, zapájajú sa do židovského sveta, učia sa hebrejčinu,
dodržiavajú židovské zvyky a desaťročia slúžia v mesiánskych
synagógach."14 Je teda nevyhnutné zbaviť sa predstavy mesiánskeho
judaizmu ako hnutia výhradne židovského a prijať jeho širšiu definíciu ako
„kongregačného hnutia pozostávajúceho z veriacich, ktorí uznávajú Ješuu
haNazrati za svojho Mesiáša a Spasiteľa a súčasne aj židovskú
teológiu i liturgiu."15
Mesiánske hnutie v žiadnom prípade nie je homogénne
a taktiež mesiánske bohoslužby sa v jednotlivých spoločenstvách
výrazne líšia. Niektoré bohoslužby sa prakticky neodlišujú od stretnutí
turíčnych cirkví, s výnimkou toho, že sa konajú v sobotu
a mužskí členovia v niektorých prípadoch nosia kipy a tality.
V iných mesiánskych kongregáciách sa bohoslužby konajú v synagógach,
muži tu nosia čierne obleky, čierne klobúky a majú pejzy (dlhé kučery pri
uchu). Jediným indikátorom, že sa človek nenachádza medzi ortodoxnými židmi, je
vyznávanie mena Ješua. Väčšina spoločenstiev sa nachádza niekde medzi týmito
dvoma pólmi.16
Mesiánska bohoslužba sa líši od ortodoxnej židovskej
bohoslužby ústredným významom Ješuu, významným dôrazom na Nový zákon
a prítomnosťou nežidovských veriacich. Bohoslužba najčastejšie zahŕňa
študovanie paraše17 a s ňou súvisiaceho úseku Nového
zákona, piesne, tance, inštrumentálnu hudbu a hebrejskú liturgiu
vychádzajúcu zo siduru. Po oficiálnej časti trvajúcej približne dve hodiny
nastáva obvykle neformálna časť stretnutia, ktorá pozostáva z konverzácie
jednotlivých veriacich a budovania hlbších priateľských vzťahov nad
šabatovým obedom.
Poznámky:
1 Klasickými dielami v oblasti mesiánskeho
judaizmu sú napríklad: Rausch, D. A.: Messianic Judaism. Its History, Theology
and Polity. The Edwin Mellen Press, Lewiston, New York 1982; Harris-Shapiro,
C.: Mesianic Judaism. A Rabbi‘s Journey Through Religious Change in
America. Beacon Press, Boston 1999; Cohn-Sherbok, D.: Messianic Judaism.
Cassell, New York 2000.
2 Tento článok vychádza z diplomovej práce
obhájenej na Katedre všeobecnej antropológie Fakulty humanitných štúdií
Univerzity Karlovej - Soukupová, M.: Jste-li Kristovi, jste potomstvo
Abrahamovo. Etnografie českého mesiánsko-židovského společenství. Fakulta
humanitných štúdií, Univerzita Karlova, Praha 2018; vedúca práce B. Spalová
3 Rudolph, D., Willits, J.: Introduction to
Messianic Judaism: Its Ecclesial Context and Biblical Foundations. Zondervan
2013, s. 38
4 Tamže, s. 39-40
5 Wallace, M.: Co je mesiánský judaismus. Derech
2012 - http://www.derech.cz/ruzne-clanky/wallace-co-je-mesiansky-judaismus.pdf
6 Rudolph, D., Willits, J.: c. d., s. 42-43
7 Tamže, s. 42
8 Dein, S.: Becoming A Fulfilled Jew: An
Ethnographic Study of a British Messianic Jewish Congregation. Nova
Religio: The Journal of Alternative and Emergent Religions, Vol. 12, No. 3,
2009, s. 77-101
9 Pod pojmom kresťanský fundamentalizmus
rozumieme ideologický prúd kladúci dôraz na inšpirovanosť, bezchybnosť
a autoritatívnosť Biblie, ktorá sa má vykladať doslovne, zdôrazňuje
historickosť biblických zázrakov, pričom Ježišova smrť na kríži sa chápe ako úplne
nevyhnutná pre spásu človeka. Jeho zástancovia vyznávajú promiléniovú
eschatológiu, teda očakávanie Ježišovho návratu pred jeho (doslovne chápanou)
tisícročnou vládou na zemi. Takto definuje kresťanský fundamentalizmus
napríklad Wells, D.: No Place for Truth of Whatever Happened to Evangelical
Theology? Eerdmans Publishing Company, Grand Rapids 1993, s. 128
10 Viac napríklad Samuelson, F.: Messianic
Judaism: Church, Denomination, Sect or Cult? Journal of Ecumenical Studies,
Vol. 37, No. 2, 2000, s. 161-185
11 Grammatica, A.: Mesiánští židé a Mesiáš
v kontextu současné židovské rozpravy o Ježíši z Nazareta.
Univerzita Palackého v Olomouci, Olomouc 2014, s. 149
12 Kaell, H.: Born-again Seeking: Explaining the
Gentile Majority in Messianic Judaism. Religion, Vol. 45, No. 1, 2015, s. 42-65
13 Farber, Y.: Co je mesiánský judaismus. Derech
2012 - http://www.derech.cz/ruzne-clanky/farber-co-je-mesiansky-judaismus.pdf
14 Rudolph, D., Willits, J.: c. d., s. 75
15 Reason, G.: Competing Trends In Messianic
Judaism: The Debate Over Evangelicalism. Kesher a Journal of Messianic Judaism
2014 - http://www.kesherjournal.com/index.php?option=com_content&view=article&id=64&Itemid
16 Wallace, M.: c. d.
17 Paraša je označenie pre úsek textu
v Tóre, ktorá je rozdelená na 54 dielov, pričom každý z nich pripadá
na jeden týždeň židovského kalendára. Za rok sa teda takto prečíta celá Tóra.
Český prípad1
V centre českej metropoly sa každú sobotu schádza na
oslavu šabatu nie veľmi početná skupina veriacich, ktorí sa hlásia
k mesiánskemu judaizmu. Súčasní členovia2 tejto skupinky,
vrátane vedúceho3, pochádzajú výhradne z kresťanského
prostredia. Takmer všetci títo veriaci prešli pred príchodom do spoločenstva
niekoľkými kresťanskými cirkvami, od konzervatívnych až po charizmaticky
zamerané, pričom práve kongregácie s turíčnymi dôrazmi zanechali v členoch
skupiny silnú, napospol negatívnu pečať.
Veriaci zaraďujú svoje skúsenosti s turíčnou zbožnosťou
do obdobia svojho dospievania či ranej dospelosti, čo zodpovedá (po)revolučnej
dobe, keď sa otvorili hranice doposiaľ neznámym náboženským vplyvom
a s tým spojenému boomu pentekostálnych cirkví, ktorých duchovní
predstavitelia sa museli stretávať s veľkým množstvom novoobrátených,
najmä mladých ľudí.4 Členovia zboru spomínajú na svoje duchovné
zranenia z cirkvi vtedajších čias a hodnotia „deväťdesiatkovú
charizmatickú religiozitu" ako príliš zameranú na emócie, divokú, teatrálnu,
bez poriadku, niekedy nezakotvenú v Písme a v mnohých prípadoch
ako desivú a odstrašujúcu. Priaznivci mesiánskeho spoločenstva sa teda
voči takto chápanej zbožnosti vymedzujú. I tí, ktorí na svojej duchovnej
púti prešli krstom Duchom Svätým v turíčnej cirkvi a charizmy sú
neoddeliteľnou súčasťou ich duchovného života, v rámci spoločenstva do
istej miery zatláčajú do pozadia tieto prejavy a svoju pozornosť
zameriavajú na biblické štúdium. Existencia ani užitočnosť duchovných darov sa
v spoločenstve nespochybňujú, avšak v dôrazoch kongregácie
neobsadzujú prvé priečky. Dôraz veriaci kladú na dôkladné štúdium Písma
a rozjímanie nad biblickými posolstvami.
Skúmané spoločenstvo teda implicitne vystupuje ako určitá
protiváha „emocionálnej religiozite", pričom sa prezentuje ako intelektuálne
náboženské hnutie, ktoré sa snaží pochopiť biblické texty, vysvetliť historický
kontext Písma či rozlúštiť pôvodný význam jednotlivých biblických pojmov.5 Toto smerovanie je zjavné i z časového rozloženia jednotlivých úsekov
bohoslužby - najväčšia časť je venovaná rozboru Písma, modlitby za prítomných
(zamerané najmä na osobné zdravotné či iné ťažkosti) spravidla netrvajú dlhšie
ako päť minút a charizmatickým prejavom sa nedáva takmer žiaden priestor. Tu
možno konštatovať odlišnosť oproti mnohým západným mesiánskym kongregáciám
(najmä britským a americkým), ktorých teológia i liturgia je
s turíčnou religiozitou explicitne zviazaná.
Mesiánski veriaci sa rázne vymedzujú voči „nedeľným
cirkvám". Svätenie soboty má pre všetkých členov spoločenstva najzásadnejší
význam. Sobota je deň, keď práca neprichádza do úvahy, tento deň je venovaný
Bohu a spoluveriacim. Práca a iné povinnosti sa teda presúvajú na
nedeľu, ktorá stráca ako deň odpočinku u mesiánskych veriacich význam,
a to i v prípade, že navštevujú zároveň ďalšie kresťanské
spoločenstvá. O nič menší význam nemajú pre skúmané spoločenstvá židovské
sviatky. Slávenie kresťanských sviatkov členovia kongregácie zväčša odmietajú
so silným emočným zafarbením. Označujú ich ako sviatky „pohanské" a kladú
ich do protikladu k sviatkom „biblickým", teda židovským. Predovšetkým
Vianoce vyvolávajú v členoch spoločenstva asociácie stresu, finančnej
náročnosti či pohanských symbolov (napr. vianočný stromček).
Veriaci zhodne zdôrazňujú, že ich religiozita má vplyv
i na zloženie ich jedálneho lístka. Niektorí ešte pred vstupom do
spoločenstva, iní až po vstupe do zboru nadobudli presvedčenie, že starozákonné
rozdelenie čistých a nečistých zvierat je stále v platnosti. Verš
„človeka nemôže poškvrniť to, čo doňho vchádza zvonku, ale čo z neho
vychádza, to ho poškvrňuje" (Mk, 7, 15), ktorý sa v mnohých kresťanských
cirkvách interpretuje ako zrušenie nevyhnutnosti vyvarovať sa požívania jedla
z nečistých zvierat, vzťahujú mesiánski veriaci nie na čistotu, respektíve
nečistotu zvierat, ale na rituálne umývanie pred jedlom. Kóšer stravu však
striktne nedodržuje nikto z veriacich, jednak pre technickú náročnosť jej
prípravy v českom prostredí, ale najmä preto, lebo sa jej dodržiavanie
vníma ako niečo, čo nie je pôvodne biblické, ale „nabalené" v priebehu
histórie, je to súčasťou židovskej tradície, ľudské prikázanie, nie božské.
Judaizmus je podľa mesiánskych veriacich „zviazaný",
„neslobodný", „obklopený stenou ľudských prikázaní". Napriek tomu, že členovia
zboru sami na seba nazerajú ako na kresťanov, balansujú v priestore medzi
dvoma pólmi - kresťanstvom a judaizmom, pričom čerpajú z oboch
a ustavične selektujú prvky, ktoré chcú do svojej religiozity zaradiť.
Táto selektívnosť je ohraničená z jednej strany tým, čo je (v daných
podmienkach) vykonateľné, z druhej strany tým, čo veriaceho zväzuje
a odvádza od Boha. V tomto hľadaní a balansovaní existuje
pomerne dosť veľký priestor na kreativitu jednotlivca, vedúci spoločenstva
nenastavuje v tomto smere jasné mantinely.
Na príkladoch slávenia židovských sviatkov, svätení soboty
a odlišovania čistých a nečistých jedál si možno všimnúť úsilie
členov zboru o priblížení sa „biblickému", „autentickému", „pôvodnému"
praktizovaniu viery prvých veriacich v Ježišovo božstvo. Vedúci zhrnuje
tento ideový smer ako „návrat ku koreňom". Ide teda o fundamentalisticky
a konzervatívne orientovaný prúd kresťanstva, ktorý sa odvoláva na
počiatky kresťanskej viery a kritizuje niektoré „nedeľné" cirkvi za prílišný
liberalizmus a odklonenie sa od biblických prikázaní.
Napriek tomu, že sa autorkini informátori neoznačovali ako
kresťanskí sionisti, je evidentné, že sa osoby navštevujúce spoločenstvo
entuziasticky hlásia k ideovým pilierom tohto smeru. (Pozri Kresťanský
sionizmus, s. 19)
Poznámky:
1 Tento text vychádza zo záverov takmer
dvojročného terénneho výskumu (2016 - 2017), ktorý autorka uskutočnila
v malej skupinke českých mesiánskych veriacich. Výskum pozostával
z pravidelného navštevovania šabatových bohoslužieb a ďalších akcií,
ktoré mesiánski veriaci chápu ako zásadné (napr. Pochod dobrej vôle, Kultúrou
proti antisemitizmu), z veľkého počtu neformálnych a deviatich
spolovice štruktúrovaných rozhovorov s veriacimi.
2 V minulosti navštevovali niekoľko rokov
zbor dve Izraelitky, avšak v súčasnosti už nežijú v Českej republike.
3 Hlava skupiny sa označuje ako vedúci, nie ako
pastor ani ako rabín.
4 Viac napríklad Drápal, D.: Historie
křesťanského společenství Praha, II. díl. Sbor Křesťanské společenství, Praha
2009
5 Súčasťou bohoslužieb nezriedka bývajú
niekoľkohodinové diskusie nad významami jednotlivých biblických pojmov, pričom
jazykovo vybavení veriaci konfrontujú české biblické preklady s textami
v hebrejčine, gréčtine či v ruštine a pokúšajú sa čo najväčšmi
priblížiť pôvodnému významu daného slova. Nemenej obľúbenou činnosťou je
listovanie v biblických encyklopédiách, lexikónoch či sledovanie
dokumentov týkajúcich sa biblických reálií.
Kresťanský sionizmus
Kresťanský sionizmus je v najširšom zmysle
presvedčenie, že kresťania majú podporovať nárok Židov na osídlenie Palestíny
a na vznik moderného štátu Izrael, pričom sa zdôrazňuje kontinuita medzi
biblickými Izraelčanmi a súčasným izraelským ľudom.1 Tento
myšlienkový prúd, ktorý je neoddeliteľne spätý s hnutím mesiánskeho
judaizmu, zahŕňa politickú, teologickú i emocionálnu dimenziu.
Štát Izrael jeho priaznivci vnímajú ako „priateľskú
demokraciu v nebezpečnom a nepriateľskom území",2 ktorá
bojuje s teroristickou hrozbou ohrozujúcou aj západný svet. Príslušníci
kresťanského sionizmu vyjadrujú Izraelu podporu v niekoľkých rovinách,3 pričom sa teologicky opierajú o verš „nech je prekliaty, kto bude teba
preklínať, nech je požehnaný, kto ťa bude žehnať!" (Gn 27, 29); vzťah
k Izraelu je teda rozhodujúci v tom, ako prosperujú jednotlivci
i štáty, v niektorých prípadoch vzťah k Izraelu chápu kresťanskí
sionisti dokonca ako rozhodujúce meradlo spásy.4 S vývojom
štátu Izrael sa zároveň spájajú aj apokalyptické očakávania - založenie
Izraela v roku 1948 a jeho územné zisky po šesťdennej vojne
v roku 1967 sa chápu ako predpovedané udalosti, naplnené proroctvá
o návrate Božieho vyvoleného národa do zasľúbenej krajiny, ktoré
vypovedajú o blížiacom sa konci dejín.5
Kresťanskí sionisti proklamujú silnú emocionálnu väzbu
k Izraelu a všetkému izraelskému, ktorú označujú ako „lásku" či
„srdce pre Izrael". Tento vzťah sa prejavuje v túžbe veriacich učiť sa
hebrejčinu, v symbolike, ktorú používajú,6 či v diskusiách
na sociálnych sieťach. Mesiánski veriaci nežidovského pôvodu cítia k židom
vďačnosť za prínos monoteizmu, dar Písma, prorokov, apoštolov, ale najmä
Ježiša.7 Zároveň hovoria o pocite viny za dvetisíc rokov
krvavého prenasledovania židovského národa kresťanskou cirkvou, upozorňujú na
pretrvávajúci antisemitizmus v kresťanských cirkvách a vyzývajú
prijať zodpovednosť za zločiny napáchané na židovskom ľude v histórii.8
Poznámky:
1 Belhassen, Y., Caton, K., Stewart, W. P.: The
Search for Authenticity in the Pilgrim Experience. Annals of Tourism Research,
Vol. 35, No. 3, 2008, s. 668-689
2 Spector, S.: Evangelicals and Israel: The story
of American Christian Zionism. Oxford University Press, Oxford 2009, s. 34
3 Mesiánski veriaci sa hlásia k podpore Izraela
a židovského ľudu na úrovni duchovnej (príhovorné modlitby
za židovský národ), tiež v dimenzii sociálno-politickej
(usporadúvanie židovsko-kresťanských stretnutí, demonštrácií na podporu
izraelského štátu) a o nič menej často v online priestore (tzv.
osvetou alebo zdieľaním izraelského spravodajstva na sociálnych sieťach).
4 Spector, S.: c. d., s. 29
5 Tamže, s. 27-28
6 Mesiánski veriaci typicky odmietajú nosiť
ozdoby so symbolom kríža, lebo ho chápu ako symbol útlaku a perzekúcie
židovských veriacich zo strany kresťanskej cirkvi. Uprednostňujú Dávidovu
hviezdu.
7 Spector, S.: c. d., s. 32
8 Viac napríklad Brown, M. L.: Máme ruce od krve:
Tragický příběh „církve" a židovského národa. Sborový dopis, Praha 2001
Mgr. Monika Soukupová (1993) je absolventkou odboru sociálnej a kultúrnej antropológie so
zameraním na antropológiu náboženstva na Fakulte humanitných štúdií Univerzity
Karlovej v Prahe.