Jedným z prejavov nekonfesionálnej spirituality je aj sexuálna mágia. Nie je to úplne individualistická forma spirituality. V západnej kultúre sa pod týmto menom objavuje už v 19. storočí. V súčasnej literatúre, ktorá sa pokúša spájať spiritualitu a sexualitu, možno nájsť návody ponúkajúce predĺženie orgazmu, skvalitnenie intímneho života či príručky bizarných sexuálnych polôh. Pre sexuálnu mágiu to však nie sú primárne ciele. Jej filozofickým základom je dôraz, ktorý sa kladie na individuálne ja majúce právo sa prejaviť. Francúzsky postmoderný mysliteľ Michel Foucault tvrdí, že súčasná posadnutosť sexualitou je aspoň z časti ohlasom na smrť Boha a desakralizáciu sveta. Sexualita sa stala jednou z mála oblastí, kde môže dôjsť k profanácii a znesväteniu a kde možno prekročiť tabu, normy, vážnosť a posvätnosť.¹ Sexuálna mágia chápe sexualitu ako najvyšší prejav ľudskej prirodzenosti, ako niečo, čo môže byť najefektívnejším spôsobom odhalenia skrytých tajomstiev prírody a ľudského Ja. Na úvod nazrime do histórie, aby sme si priblížili, z akých prameňov sa dnešná sexuálna spiritualita vyvinula.