Postmoderná spoločnosť pre svoj relativizmus a najmä prehnaným zdôrazňovaním subjektívneho prístupu príliš autoritám nepraje. Otázne však je, či v záplave toľkých protichodných informácií a pod tlakom silnejúceho konzumizmu majú vôbec priestor sa prejaviť. Navyše ak ich z neho vytláčajú „autority" vyfabrikované médiami, šoubiznisom či ambicióznymi politickými štruktúrami. Avšak na príklade siekt vidno, že ľudia autority vyhľadávajú. Potrebujú vo svojom živote nejaký oporný bod, niekoho, kto bude pre nich svetlom v temnotách dnešných dní. Veď pálčivých problémov, ktoré každodenne zažívame, a tiež hrozieb vtláčajúcich do našich sŕdc obavy, úzkosť a nepokoj je čoraz viac a adekvátne riešenia neprichádzajú. A tak pribúda ľudí, ktorí svoju pozornosť zameriavajú iným smerom. Kresťanskí lídri a cirkevné inštitúcie, ktoré zastupujú, a ani rozhádaní politici im už nemajú čo ponúknuť, preto autority „nachádzajú" mimo tohto sveta. Kontaktujú sa s mimozemšťanmi, rozprávajú sa s duchmi zosnulých príbuzných alebo komunikujú s vesmírnymi Majstrami a inými duchovnými entitami. Pritom sú neochvejne presvedčení, ako sa o tom napokon dočítate aj v tomto čísle, že sú vyvolení byť prijímateľmi posolstiev adresovaných ľudstvu ako posledné varovanie pred neodvratne sa blížiacou apokalypsou.

Nezriedka sme tiež svedkami rôznych zjavení, keď sa k dotyčným vizionárom prihovárajú náboženské postavy ako Ježiš, Panna Mária či jednotliví archanjeli, aby im odovzdali naliehavé výzvy k bdelosti a pokániu a komentovali udalosti tohto v krízach sa zmietajúceho hriešneho sveta. Stáva sa, že ich vyzvú, aby založili novú cirkev (najmä v minulosti), alebo sú jednoducho krehkým prostriedkom na záchranu našej ťažko skúšanej planéty. Nik nepochybuje o oprávnenom a často i zmysluplnom obsahu týchto správ, avšak v kontexte tohto čísla, v ktorom bude reč o komunikácii s duchovným svetom, treba spomenúť i takéto prípady. Najmä ak u niekoho v plnej miere prepukne tzv. jeruzalemský syndróm či iná psychická porucha, čoho výsledkom je, že sa vyhlási za druhý Kristov príchod, resp. za inkarnáciu nejakého popredného archanjela.

A tak sa natíska otázka: Kde hľadať príčiny tohto javu? Prečo ľudia „komunikujú" s autoritami z iného sveta a pozemským autoritám nedôverujú? Môžu si za to sami, spoločnosť, alebo na vine je naša ťaživá doba, v ktorej žijeme? Pravdou však môže byť i to, že hľadáme únik z reality a nedokážeme už jasne pomenovať veci, a ak treba, poukázať na zlo. A tých, ktorí to predsa len dokážu, ostatní zámerne prehlušia. No potom sa nedivme, že prirodzených autorít medzi nami ubúda.