USA – V týchto dňoch uplynulo už štyridsať rokov od tragickej rituálnej samovraždy sekty Svätyňa ľudu. Až do útokov z 11. septembra 2001 bol Jonestownský masaker najväčšou hromadnou stratou na životoch civilistov v USA. Pohľad na hromady mŕtvol obletel svet a ukázal, čoho sú ľudia schopní v mene fanatickej viery.

Sektu zvanú Svätyňa ľudu založil reverend Jim Jones, charizmatický muž závislý od drog a barbiturátov, v odľahlej rurálnej oblasti Guyany. Tu žila komunita pozostávajúca z vyše deväťsto ľudí, ktorí sa zaoberali poľnohospodárskou činnosťou a modlitbami. V USA sektu prenasledovali úrady, preto sa Jones rozhodol nájsť pre ňu nové útočisko. Vybral si chudobnú Guyanu v Južnej Amerike, ktorej vládli socialisti. Jones predpokladal, že tí proti komunite nebudú nijako vystupovať. Skupina päťsto ľudí tak začala od roku 1973 budovať na mieste chrám a chystať všetko na príchod ostatných. Mal tu vzniknúť socialistický raj spojený s duchovnom. Komunistická vláda im bola skutočne naklonená, navyše Jones verejne vyhlásil: „My sme tí najrýdzejší komunisti v celej krajine." Do krajiny prúdili ďalší vyznávači kultu, a tak sa Jonestown rozrastal.

Členovia sekty pracovali na poliach šesť dní v týždni od rána do večera. Prebiehala tiež výučba socialistických myšlienok. Jones nahral desiatky hodín príhovorov, ktoré ustavične púšťal pomocou miestneho rozhlasu na poliach, takže ľudia celé dni pri práci nepočuli nič iné ako reverendov hlas a jeho nekonečné monológy. V komunite nebolo väzenie, napriek tomu existovali brutálne metódy, ktorými Jones trestal neposlušnosť. Previnilca zatváral do akýchsi drevených debien s okienkom, deti zasa museli za trest stráviť noc na dne studne. Kto prejavil túžbu opustiť komunitu, tomu sa ihneď násilne podali najrôznejšie drogy, ktorých mal Jones ohromné množstvo a sám bol od nich závislý. Deti svojich rodičov mohli vidieť len v noci, cez deň boli úplne v starostlivosti celej komunity, ktorá prevádzkovala čosi ako jasle a škôlku. V komunite sa narodilo aj tridsaťtri nových detí.

Jones taktiež neprestajne tvrdil, že USA plánujú celú komunitu zlikvidovať. Bola to len čiastočná pravda, americké úrady aj tajné služby sa o komunitu zaujímali, navyše presakovali správy o tom, že tam fungujú veľmi zvláštne pomery. Jones preto cvičil svoje ovečky v spáchaní tzv. revolučnej samovraždy. Skutočne niekoľkokrát nechal nastúpiť všetkých svojich ľudí a podal im jed s tým, že do 45 minút po jeho vypití zomrú. Všetci si ho bez odporu vzali. Avšak potom im Jones oznámil, že to nebol jed, ale iba voda. Pravdaže, súčasne ich upozornil, že okamih skutočnej revolučnej samovraždy sa blíži. Blížil sa napokon aj reverendov vlastný koniec, pretože jeho zdravie sa zhoršovalo - mal rakovinu obličiek.

Štyri dni pred masakrom prišiel do Jonestownu republikán Leo Ryan s delegáciou novinárov. Chcel vyšetriť na mieste, čo sa tam deje. Mal na to svoje osobné dôvody. K sekte patril jeho osobný priateľ Bob Houston, ktorého znetvorené telo sa našlo v Kalifornii. Lenže členovia sekty odmietli vpustiť Ryana na pozemok. Ryan nakoniec aj s delegáciou predsa len dostal povolenie a zúčastnil sa na akomsi ukážkovom dni. Jones sa ho snažil všemožne presvedčiť, že ľudia v komunite sú šťastní. Avšak v noci dvaja členovia sekty požiadali Ryana, aby mohli utiecť spoločne s jeho delegáciou. K delegácii sa postupne chceli pridávať ďalší ľudia, niektorí svojvoľne opúšťali Jonestown. Ryan zhromaždil ľudí vrátane utečencov na letisku, odkiaľ ich mali transportovať dve lietadlá. Prvé odletelo, ale na druhom členovia sekty začali paľbu. Zabili Ryana, pilota lietadla a niekoľko ďalších ľudí. To bol zlomový moment. Jones oznámil svojim ľuďom, že členovia sekty bez jeho vedomia napadli delegáciu a že hrozí bezprostredný odvetný útok na komunitu. Američania sa dozaista prídu pomstiť. Je čas spáchať revolučnú samovraždu.

Väčšina ľudí súhlasila. Objavili sa síce názory, že by bolo lepšie utiecť do Sovietskeho zväzu, ale to Jones odmietol. Vrahovia Ryana a jeho ľudí boli v Jonestowne oslavovaní ako hrdinovia. Krátko nato si prví ľudia začali brať kyanid. Celkom prvé boli otrávené deti, aby rodičia mali menej dôvodov z celého plánu vycúvať. »Bude to nádherný deň,« volal na samovrahov Jones. Ľudia umierali do piatich minút. Vždy ich vyviedli von pred chrám, takže umierali v jeho okolí. Sám Jones sa neotrávil, ale prestrelil si hlavu brokovnicou. Len niekoľko málo ľuďom sa podarilo vyhnúť sa smrti. Jedna žena sa schovala pod posteľ, ďalší starší muž predstieral smrť bez toho, aby si vzal jed. Zábery deviatich stoviek mŕtvych obleteli svet a Jonestownský masaker sa stal jednou z najhroznejších udalostí tých čias. Hoci sa odohral mimo územia Spojených štátov, považoval sa za americkú národnú tragédiu.