USA –
V týchto dňoch uplynulo už štyridsať rokov od tragickej rituálnej
samovraždy sekty Svätyňa ľudu. Až do útokov z 11. septembra 2001 bol
Jonestownský masaker najväčšou hromadnou stratou na životoch civilistov
v USA. Pohľad na hromady mŕtvol obletel svet a ukázal, čoho sú ľudia
schopní v mene fanatickej viery.
Sektu zvanú
Svätyňa ľudu založil reverend Jim Jones, charizmatický muž závislý od drog
a barbiturátov, v odľahlej rurálnej oblasti Guyany. Tu žila komunita
pozostávajúca z vyše deväťsto ľudí, ktorí sa zaoberali poľnohospodárskou
činnosťou a modlitbami. V USA sektu prenasledovali úrady, preto sa
Jones rozhodol nájsť pre ňu nové útočisko. Vybral si chudobnú Guyanu
v Južnej Amerike, ktorej vládli socialisti. Jones predpokladal, že tí
proti komunite nebudú nijako vystupovať. Skupina päťsto ľudí tak začala od roku
1973 budovať na mieste chrám a chystať všetko na príchod ostatných. Mal tu
vzniknúť socialistický raj spojený s duchovnom. Komunistická vláda im bola
skutočne naklonená, navyše Jones verejne vyhlásil: „My sme tí najrýdzejší
komunisti v celej krajine." Do krajiny prúdili ďalší vyznávači kultu,
a tak sa Jonestown rozrastal.
Členovia
sekty pracovali na poliach šesť dní v týždni od rána do večera. Prebiehala
tiež výučba socialistických myšlienok. Jones nahral desiatky hodín príhovorov,
ktoré ustavične púšťal pomocou miestneho rozhlasu na poliach, takže ľudia celé
dni pri práci nepočuli nič iné ako reverendov hlas a jeho nekonečné
monológy. V komunite nebolo väzenie, napriek tomu existovali brutálne
metódy, ktorými Jones trestal neposlušnosť. Previnilca zatváral do akýchsi
drevených debien s okienkom, deti zasa museli za trest stráviť noc na dne
studne. Kto prejavil túžbu opustiť komunitu, tomu sa ihneď násilne podali
najrôznejšie drogy, ktorých mal Jones ohromné množstvo a sám bol od nich
závislý. Deti svojich rodičov mohli vidieť len v noci, cez deň boli úplne
v starostlivosti celej komunity, ktorá prevádzkovala čosi ako jasle
a škôlku. V komunite sa narodilo aj tridsaťtri nových detí.
Jones
taktiež neprestajne tvrdil, že USA plánujú celú komunitu zlikvidovať. Bola to
len čiastočná pravda, americké úrady aj tajné služby sa o komunitu
zaujímali, navyše presakovali správy o tom, že tam fungujú veľmi zvláštne
pomery. Jones preto cvičil svoje ovečky v spáchaní tzv. revolučnej
samovraždy. Skutočne niekoľkokrát nechal nastúpiť všetkých svojich ľudí
a podal im jed s tým, že do 45 minút po jeho vypití zomrú. Všetci si
ho bez odporu vzali. Avšak potom im Jones oznámil, že to nebol jed, ale iba
voda. Pravdaže, súčasne ich upozornil, že okamih skutočnej revolučnej
samovraždy sa blíži. Blížil sa napokon aj reverendov vlastný koniec, pretože
jeho zdravie sa zhoršovalo - mal rakovinu obličiek.
Štyri dni
pred masakrom prišiel do Jonestownu republikán Leo Ryan s delegáciou
novinárov. Chcel vyšetriť na mieste, čo sa tam deje. Mal na to svoje osobné
dôvody. K sekte patril jeho osobný priateľ Bob Houston, ktorého znetvorené
telo sa našlo v Kalifornii. Lenže členovia sekty odmietli vpustiť Ryana na
pozemok. Ryan nakoniec aj s delegáciou predsa len dostal povolenie
a zúčastnil sa na akomsi ukážkovom dni. Jones sa ho snažil všemožne
presvedčiť, že ľudia v komunite sú šťastní. Avšak v noci dvaja
členovia sekty požiadali Ryana, aby mohli utiecť spoločne s jeho
delegáciou. K delegácii sa postupne chceli pridávať ďalší ľudia, niektorí
svojvoľne opúšťali Jonestown. Ryan zhromaždil ľudí vrátane utečencov na
letisku, odkiaľ ich mali transportovať dve lietadlá. Prvé odletelo, ale na
druhom členovia sekty začali paľbu. Zabili Ryana, pilota lietadla
a niekoľko ďalších ľudí. To bol zlomový moment. Jones oznámil svojim
ľuďom, že členovia sekty bez jeho vedomia napadli delegáciu a že hrozí bezprostredný
odvetný útok na komunitu. Američania sa dozaista prídu pomstiť. Je čas spáchať
revolučnú samovraždu.
Väčšina
ľudí súhlasila. Objavili sa síce názory, že by bolo lepšie utiecť do
Sovietskeho zväzu, ale to Jones odmietol. Vrahovia Ryana a jeho ľudí boli
v Jonestowne oslavovaní ako hrdinovia. Krátko nato si prví ľudia začali
brať kyanid. Celkom prvé boli otrávené deti, aby rodičia mali menej dôvodov
z celého plánu vycúvať. »Bude to nádherný deň,« volal na samovrahov Jones.
Ľudia umierali do piatich minút. Vždy ich vyviedli von pred chrám, takže
umierali v jeho okolí. Sám Jones sa neotrávil, ale prestrelil si hlavu
brokovnicou. Len niekoľko málo ľuďom sa podarilo vyhnúť sa smrti. Jedna žena sa
schovala pod posteľ, ďalší starší muž predstieral smrť bez toho, aby si vzal
jed. Zábery deviatich stoviek mŕtvych obleteli svet a Jonestownský masaker
sa stal jednou z najhroznejších udalostí tých čias. Hoci sa odohral mimo
územia Spojených štátov, považoval sa za americkú národnú tragédiu.
report
Jonestownský masaker bol poslednou veľkou hromadnou samovraždou v amerických dejinách
http://extrastory.cz | 23. 11. 2018
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 4260x