TALIANSKO – Každý siedmy kresťan žije v krajine, kde je jeho viera prenasledovaná. Podľa správy o náboženskej slobode spracovanej pápežskou nadáciou Pomoc trpiacej Cirkvi (Kirche in Not) je dnes prenasledovaných 300 miliónov vyznávačov Krista. Správa, zverejňovaná každé dva roky, tentoraz analyzuje situáciu v 196 krajinách. Ukazuje, že kresťanská komunita trpí rôznymi formami útlaku a netolerancie väčšmi ako iné. Vzostupnú tendenciu má však tiež porušovanie náboženskej slobody voči ďalším vyznaniam. Štúdia uvádza incidenty a závažné prejavy diskriminácie zhromaždené vďaka spolupracovníkom projektu vo viac ako 150 krajinách sveta. Poukazuje na hradbu ľahostajnosti a mlčania voči núteným konverziám či manželstvám, atentátom, únosom, ničeniu miest kultu a náboženských symbolov, svojvoľnému zatýkaniu, obvineniu z rúhania a najrôznejším druhom kontroly náboženstva a obmedzovania verejného kultu.

Pápežská nadácia Pomoc trpiacej Cirkvi vymenúva 38 krajín, v ktorých dochádza k ťažkému či extrémnemu porušovaniu náboženskej slobody, z toho 21 označuje priamo za miesta prenasledovania kresťanov. Podľa očakávania medzi ne patrí Pakistan, Saudská Arábia alebo Severná Kórea. Na zozname však nechýbajú ani Čína, India, Palestína, Sýria alebo Irak (okrem vymenovaných sú to ďalej Afganistan, Bangladéš, Barma, Eritrea, Indonézia, Líbya, Niger, Nigéria, Somálsko, Sudán, Turkménsko, Uzbekistan a Jemen). Krajín, kde sú kresťania diskriminovaní, narátala správa spolu 17. Prvýkrát medzi ne bolo započítané aj Rusko alebo Kirgizsko (okrem týchto dvoch to sú: Alžírsko, Azerbajdžan, Bhután, Brunej, Egypt, Irán, Kazachstan, Laos, Maldivy, Mauretánia, Katar, Tadžikistan, Turecko, Ukrajina a Vietnam). Až 61 % svetovej populácie žije v krajinách, kde sa náboženská sloboda nerešpektuje.

Správa nadácie upozorňuje tiež na to, že v krajinách ako India, Čína, Pakistan alebo Barma ide nárast náboženského prenasledovania ruka v ruke so silnejúcimi ultranacionalistickými tendenciami. Správa poukazuje najmä na prípad Indie, kde sú na vzostupe prípady násilností zameraných proti náboženským menšinám. Čoraz častejšie dochádza k identifikácii federálneho štátu výlučne s hinduizmom a k nárastu nacionalizmu, ktorý považuje náboženské menšiny za ohrozenie pre jednotu krajiny. Spomedzi štátov, ktoré sú nepriateľské ku všetkým náboženstvám a zavádzajú reštrikcie silno obmedzujúce slobodu náboženských prejavov, poukazuje správa na Čínu, kde v posledných dvoch rokoch prijala vláda nové opatrenia proti konfesionálnym skupinám odolávajúcim domíniu komunistickej strany. V moslimských štátoch posilňuje prenasledovanie prehlbujúci sa konflikt medzi sunnitmi a šíitmi.

Nadácia kritizuje aj postoj západných krajín, ktoré sa ľahostajne prizerajú na prenasledovanie kresťanov vo svete. Pozornosť médií sa zameriava takmer výlučne na boj s tzv. Islamskou republikou a podceňuje rozvoj islamizmu v ďalších regiónoch Afriky, Blízkeho východu a Ázie. Správa si všíma tiež nárast antisemitizmu v Európe, ktorý je „často spojený s rastom militantného islamu". Pripomína, že vo Francúzsku, kde je židovská komunita najväčšia v Európe (zhruba 500-tisíc členov) bol dokumentovaný rekordný počet antisemitských útokov a prejavov násilia proti židovským kultúrnym a náboženským inštitúciám. V minulých dvoch rokoch došlo aj k vlne teroristických útokov na Západe, najmä v Európe. Nadácia ďalej poznamenáva, že väčšina západných vlád neposkytla nevyhnutnú a naliehavú pomoc menšinovým konfesionálnym skupinám, najmä tým utečencom, ktorí sa chcú vrátiť do krajín, odkiaľ boli nútení utiecť." (Krátené)