Koncom sedemdesiatych rokov 19. storočia založil Charles
Russell v Pittsburghu náboženskú spoločnosť Jehovových svedkov (pod
pôvodným názvom Sionská Strážna veža). Jedným z jej najzjavnejších omylov
je, že sa usiluje identifikovať čas - ako svedkovia vravia - „záveru systému
vecí". Zakaždým, keď sa predpovedaný dátum konca sveta blížil, naivní svedkovia
predávali svoje byty, domy, firmy, manželia sa zriekli mať deti, no starý svet
pokračuje ďalej. Termín, ktorý zlyhal, vystriedal nový, no ani ten sa,
pochopiteľne, nenaplnil.
Bolo by však nespravodlivé tvrdiť, že problém fundamentalistického
výkladu posledných čias je výlučne doménou bizarných náboženských spoločností.
Takéto skupiny zvestovateľov apokalypsy by sme mohli nájsť i vo vnútri
veľkých cirkví. Opierajú sa najmä o poslednú novozákonnú knihu Zjavenie
apoštola Jána. No neoapokalyptika prekvitá dokonca i v súčasnej
kultúre. Spomínaná biblická kniha svojím tajomným obsahom inšpirovala vznik
tzv. postapokalyptických filmov, ktoré zobrazovali svet bez zelene, so
znečistenou vodou, vzduchom a s tlupami zdivočených ľudí, medzi
ktorými sa vyskytovali aj ľudožrúti. V týchto hrôzostrašných snímkach síce
svet nekončí, ale je úplne spustošený. Dnes je inšpiračným zdrojom
k apokalyptike sám svet. Migračná kríza, čipovanie, odkresťančovanie
Európy, sekularizácia, nanucovanie liberálnej ideológie, šírenie technických
prostriedkov na kontrolu súkromia, ekologické problémy a rôzne vypäté
spoločensko-politické udalosti sú príťažlivým materiálom na vytváranie
apokalyptických scenárov vyšperkovaných biblickými citátmi vytrhnutými z kontextu,
alebo nejakým prapodivným, cirkvou neuznaným údajným mariánskym posolstvom. No
manipulácie biblickými textami a apokalyptickými výjavmi nie sú pre
kresťanstvo dobrou vizitkou. Je nutné odmietnuť takúto interpretáciu Svätého
písma, lebo texty vytrháva z historického kontextu a vykladá ich tak,
aby sa hodili do schémy ich predkladateľa. Taktiež pri nej automaticky dochádza
ku segregácii. Svet je rozdelený na pravých veriacich a neveriacich, na
dva nezmieriteľné tábory: my a oni. Chýba tu tiež apel na veriacich,
aby činili pokánie. Fundamentalisti totiž tvrdia, že majú istotu spásy,
a tak pokánie v podstate vôbec nepotrebujú. Absentuje
i akékoľvek pobádanie kresťanov na to, aby zmenili smerovanie dejín,
keďže sa predpovedajú katastrofy a neoapokalyptickí veriaci sú
presvedčení, že práve oni a len oni budú vyňatí z hrôz, ktoré majú
prísť. Hoci všade navôkol sa rozpúta peklo, oni budú vytrhnutí do neba. Niet tu
žiadnej myšlienky na solidaritu so stvorením ako celkom a s ľudstvom
túžiacim po vyslobodení z hriechu, utrpenia a smrti.
Kniha Zjavenie apoštola Jána je podľa súčasného stavu
bádania najmä svedectvom o prichádzajúcom Kristovi. Netreba v nej
hľadať presný kľúč k vojnovým, politickým a sociálnym dejinám
ľudstva, a už vôbec v nej netreba vidieť presný opis budúcich
udalostí. Je dielom, v ktorom sa zjavuje pravda celých dejín, pravda
o Cirkvi, o spoločnosti a o každom z nás. A hoci
koniec časov bude dramatický, pre kresťana bude stretnutím sa s milujúcim
Spasiteľom. Netreba sa preto nechať zastrašiť falošnými prognózami, oveľa
dôležitejšie je posilňovať v sebe a vo svete nádej na toto dovŕšenie
dejín.
biblické slovo
Falošní zvestovatelia apokalypsy
RÓBERT SARKA
Pokiaľ ide o príchod nášho Pána Ježiša Krista, okolo
ktorého budeme zhromaždení, prosíme vás, bratia, nedajte sa tak rýchlo vyviesť
z miery a zastrašiť nijakým duchom, ani slovom, ani listom, údajne naším,
akoby už bol nastal Pánov deň. Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom. (...)
O tom dni a hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba
Otec. (2 Sol, 2, 1–3; Mt 24, 36)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 85843x