Publikácia nositeľa Pulitzerovej ceny (a mnohých iných ocenení), novinára Lawrencea Wrighta (nar. 1947), je tiež o scientológii, ale úplne inak. Kým Jenna Miscavigeová opísala subjektívnu skúsenosť („aké to bolo byť scientologičkou"), pre Lawrencea Wrighta je scientologické hnutie objektom investigatívnej žurnalistiky („čo je vlastne scientológia"). Zatiaľ čo Jenna sa zrejme musela brániť prílišnej dávke emócií (a podarilo sa jej to), Wright sa musí pri vykresľovaní objektu svojho záujmu pasovať s nedostatkom materiálu. K rozličným udalostiam scientologickej histórie je len veľmi málo prameňov, takže sa v knihe často stretneme len s tvrdeniami odpadlíkov (a tí nemôžu byť úplne nezaujatí), ktoré scientológovia bez vysvetlenia iba dementujú. Wright však so zdrojmi pracuje veľmi zodpovedne; overuje ich a starostlivo cituje. V českom vydaní sa poznámkam venuje až šesťdesiat strán.

Prvú stovku strán textu tvorí veľmi podrobný životopis vynálezcu dianetiky a zakladateľa scientológie Lafayetta Rona Hubbarda (1911 - 1986). Wrightovi sa podarilo zozbierať úžasné materiály; nielen novinové články z počiatkov dianetiky a scientológie, ale aj záznamy o Hubbardovej vojenskej kariére, skutočnom zdravotnom stave počas vojny a mnoho iného.

V ďalších asi troch štvrtinách knihy, ktoré sa zaoberajú hnutím na konci jeho života a po jeho smrti, sa Wright pochopiteľne čoraz väčšmi opiera o rozhovory (podľa Wikipédie ich viedol azda až s dvoma stovkami ľudí). Medzi nimi mal dôležité miesto Paul Haggis (nar. 1953), kanadský scenárista, režisér, producent a scientologická celebrita. Mimochodom, v jeho rozhodnutí opustiť scientologické hnutie vraj zohralo významnú rolu vyššie zmienené internetové fórum Ex-Scientology Kids, ktoré založila Jenna Miscavigeová. Haggis sa potom stal jednou z hlavných tvárí silného a presvedčivého dokumentárneho filmu Ako sa stať klírom (Going Clear, HBO 2015).

Wrightovu knihu považujem za vynikajúcu a nemnohé slabšie pasáže, napríklad o vymývaní mozgov, sú ľahko ospravedlniteľné. Táto kvalita sa však v českom preklade trochu stráca. Jednak preto, lebo scientológia je symbioticky spätá s americkým bulvárom, takže neamerickému čitateľovi nevyhnutne unikajú niektoré spoločenské väzby a súvislosti. A potom je tu zase preklad: prekladateľka Milena Poláčková si taktiež nepozisťovala význam ani niektorých základných scientologických pojmov (napr. dynamiky existencie, tónová škála), ale miestami zápasila dokonca azda aj s angličtinou (ak sa dá posudzovať len z prekladu). Podobne ako pri prvej recenzovanej knihe to vyzerá, že téma scientológie je síce pre vydavateľa zaujímavá, ale zasa nie natoľko, aby dôsledne dohliadol na kvalitnú prácu.