VEĽKÁ BRITÁNIA – Anglicko tento týždeň navštívil iracký arcibiskup Bašár Warda. Stretol sa tu s predstaviteľmi štátu, cirkví i charitatívnych organizácií a informoval ich o stave kresťanskej komunity v Iraku. V prejave, ktorý v Londýne predniesol vo štvrtok, vyhlásil, že „jedna z najstarších cirkví na svete (ak nie vôbec najstaršia) je blízko úplnému zániku". Uviedol, že po americkej invázii v roku 2003 sa počet kresťanov v Iraku zmenšil o 83 percent, z jedného a pol milióna na iba 250-tisíc. Spomenul, že napriek vytlačeniu Islamského štátu z väčšiny jeho ovládaných území stúpa počet islamistických organizácií, ktoré chvália vraždenie kresťanov a jezídov ako prostriedok na šírenie islamu. Biskup Chaldejskej katolíckej cirkvi z Arbílu, hlavného mesta Irackého Kurdistanu, pritom veľmi kriticky hodnotil malú angažovanosť západných kresťanov. Na vine je podľa neho oddanosť ideológii politickej korektnosti. Hovoril v tejto súvislosti o „rakovine", ktorá bráni tomu, aby sa o reálnom stave nahlas hovorilo. Predstavitelia cirkví sa obávajú odsúdiť extrémizmus zo strachu, aby neboli obvinení z „islamofóbie". „Budete aj naďalej odpúšťať toto naše nekonečné prenasledovanie? Až nás zasiahne ďalšia vlna násilia, bude niekto vo vašich kampusoch demonštrovať a držať transparenty s nápisom My všetci sme kresťania?" Na tieto ostré slová reagoval anglikánsky biskup Philip Mounstephen, ktorý nedávno vypracoval správu o stave prenasledovania kresťanov pre britské ministerstvo zahraničia. Podľa neho má chaldejský arcibiskup pri svojom hodnotení politickej korektnosti pravdu. Dodal však, že „to má čo do činenia so zdržanlivosťou, ktorá sa zrodila z postkoloniálneho pocitu viny".

Správa BBC v tejto súvislosti uvádza ambivalentné správy zo sveta blízkovýchodných kresťanov. Na jednej strane sa zmieňuje o tlaku džihádistov, ktorí sa snažia vyhnať koptov zo severnej časti Sinajského polostrova. Na druhej strane pripomína februárovú historickú návštevu pápeža v Spojených arabských emirátoch alebo koptskú liturgiu v Saudskej Arábii, ktorú bolo povolené slúžiť vlani v decembri. Spomína sa tiež istá úľava sýrskych kresťanov na územiach, ktoré sú znova pod kontrolou režimu prezidenta al-Asada. V Iraku je však podľa správy pre kresťanov situácia stále nepriaznivá. Na záver správa cituje opäť slová arcibiskupa Bašára Wardu: „Priatelia, možno v krajine našich predkov čelíme nášmu koncu. Sme si toho vedomí. V našom zániku celý svet čelí momentu pravdy."

O situáciu v Iraku sa zaujímajú aj predstavitelia českej katolíckej cirkvi. V novembri sa do oblasti vybral napríklad arcibiskup J. Graubner. Teraz českí biskupi na zajtrajšiu nedeľu vypísali zbierku na podporu na pomoc kresťanom na Blízkom východe. Vo výzve sa okrem iného píše: „Pri návšteve Iraku sa (niektorí z nás) uprostred povojnového utrpenia stretli so živým spoločenstvom kresťanov. Bolo prekvapujúce, že keď títo ľudia uvažujú o návrate z utečeneckých táborov do svojich domovov, majú jedinú otázku: Je tam funkčný kostol? Ak nie, tak sa späť nesťahujú. Kostoly boli veľmi poškodené, ešte silno obhorené od požiarov, ale denne sa v nich slávila svätá omša a podľa svedectva kňaza sú vždy plné. Tieto kostoly sú miestami, z ktorých vychádza obnova života celého mesta."