Aj v čísle, ktoré práve držíte v rukách, sa zišla
pestrá paleta zaujímavých článkov. Dočítate sa v ňom, ako vyzerá týždenný
program Jehovových svedkov a ako a s akou intenzitou prebieha
ich zvestovateľská činnosť. Taktiež sa začne trojdielny seriál štúdií
o dianí na svetovej pentekostálnej scéne, pričom hneď tá úvodná časť sa
zameria na regióny Afriky a Ázie, kde sa toto ambiciózne a expanzívne
hnutie ukázalo byť mimoriadne úspešné. Ďalej si priblížime, ako sa ahinsa, tzn.
princíp nenásilia známy z východných náboženstiev, uplatnila aj
v našom stredoeurópskom kultúrno-náboženskom priestore a aké
spirituálne hnutia a osobnosti ho zavádzali do svojej spoločenskej
a duchovnej praxe. Zaujímavým je tiež pohľad na rôzne manipulatívne
praktiky vo virtuálnom svete ezotericky a magicky orientovaných webových
stránok, a dozviete sa aj niečo o tom, aké dôležité je pre nás
kritické myslenie a čo všetko môže nastať, ak v našom živote
absentuje. V neposlednom rade sa v rubrike Polemika pokúsime vyvrátiť
rôzne fámy, ktoré už od čias Francúzskej revolúcie viac či menej úspešne
účelovo kolujú o stredovekej inkvizícii a upaľovaní bosoriek. Takže
ako vravím, nudiť sa určite nebudete.
Po tomto expresnom oboznámení s obsahom mi dovoľte
nadviazať na biblické slovo z nasledujúcej strany. Veľa sa dnes diskutuje
o tom, kam smeruje súčasná Európa a aký osud ju v blízkej či
vzdialenejšej budúcnosti čaká. Mnohí si kladú otázku, či si zachová kresťanskú
identitu, alebo či je to už iba doznievajúci mýtus zašlých čias. Pozrime sa
napríklad na kríž, ktorý by mal byť pre nás kresťanov znamením nádeje a viery.
Pápež Ján Pavol II. počas návštevy Viedne v roku 1983, teda ešte pred
rozpadom totalitného komunistického systému, prorocky vyhlásil, že kríž je
nádejou celej Európy. Tak ako sa nemáme hanbiť za evanjelium, nemáme sa hanbiť
ani za kríž. Ak v tom ako kresťania zlyháme, budeme mať vôbec právo
očakávať od Európanov, aby sa navrátili ku svojim duchovným koreňom? Veď si len
spomeňme na slová apoštola Pavla, ktorý Korinťanom odkázal, že nechce medzi
nimi poznať nič iné, ako Ježiša Krista, a to ukrižovaného (1 Kor 2, 2).
Aké vzdialené sú tieto slová od toho, čo dnes prežívame. Nielenže kríže miznú
z našich škôl a nemocníc, spolu s nimi sa vytrácajú
i hodnoty, ktoré sme doposiaľ neochvejne vyznávali. K mnohým veciam
začíname byť ľahostajní a naše postoje sú vlažné. Bojíme sa nazvať veci
pravým menom, aby nás neoznačili za netolerantných a fundamentalistov. Ale
kto potom, ak nie my, sa zastane kríža, kto ho pozdvihne nad obzor presahujúci
našu každodennosť, aby bol pre nás opäť žiarivým svetlom?
editoriál
Editoriál
BORIS RAKOVSKÝ
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 43794x