Na otázku, ktorý symbol najväčšmi vystihuje identitu Európy,
akú sme doposiaľ poznali a v ktorej sme, napriek rokom presadzovania
bezbožnej komunistickej ideológie, vyrástli, je zrejme možná iba jedna odpoveď – kríž. Kríž, ktorý je nástrojom potupnej popravy i symbolom našej spásy,
sprevádzal našich predkov od narodenia až po smrť. Visel nad kolískou
novorodeniatka, rovnako ako nad hrobom starca. Stál pri cestách, ktorými
kráčali Európania za prácou, na návštevu blízkych či do chrámu, stál na
poliach, ktoré ich živili. V Európe nebolo uctievanejšieho, no, žiaľ, ani
nenávidenejšieho symbolu. Apoštol Pavol nám pripomína, že o pohŕdaní
krížom vraveli už apoštoli. Tí, ktorí sú na „ceste k záhube" sa mu
vysmievajú ako bláznovstvu, ale pre skutočných Kristových nasledovníkov má nevyčísliteľnú
cenu.
V mediálnom priestore sa v poslednom čase čoraz
častejšie objavujú informácie o ničení krížov v moslimských
krajinách. Avšak s ním má bohaté skúsenosti aj sama kedysi kresťanská
Európa, a zrejme v tom za islamským svetom v ničom nezaostáva.
Ničenie krížov bolo sprievodným javom už Francúzskej revolúcie, no ojedinelým
úkazom nebolo ani počas komunizmu či nacizmu. Vždy bolo signálom, že sa začína
prenasledovanie Ježišových učeníkov. Aj dnes sa kríž stáva čoraz dráždivejším
symbolom a nežiaducim prvkom postkresťanskej Európy. Nemizne iba
z obrázkov kostolov na obaloch výrobkov známeho obchodného reťazca, ale
i zo škôl a nemocníc európskych krajín. Mizne dokonca aj
z niektorých kostolov, ktorých progresívni pastori kríž vyhlásili za „málo
inkluzívny" symbol pre tých, ktorí v súčasnosti do Európy húfne
prichádzajú. Kríž sa stal tiež objektom neuveriteľného hejtu po nedávnom
nešťastí v poľských Tatrách, keď v okolí vrchu Giewont, na ktorom
stojí železný kríž, počas búrky zahynuli štyria ľudia a množstvo ich bolo
zranených. V jednom texte bol dokonca označený za „vražedný", a ako
som sa dočítal na sociálnej sieti v statuse istého progresívneho
politického blogera, za väčšinu tragédií v horách môže „chorý zvyk stavať
na nich kríže". Takže nie nezodpovední turisti nerešpektujúci meteorologické
výstrahy.
Symbol utrpenia nášho Pána je pre svet ambicióznych,
zdravých a úspešných novopohanov bláznovstvom a nanajvýš symbolom
potupnej prehry a smrti. Avšak ako nám pripomína apoštol Pavol, „Božie
bláznovstvo je múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia".
V tak veľmi nenávidenom kríži je naša záchrana. Záchrana nás, ktorých si
Pán povolal ako nie príliš múdrych, mocných či urodzených.
biblické slovo
Znak, ktorý dráždi a svet ho nenávidí
DARIUSZ ŻUK-OLSZEWSKI
Kristus ma totiž neposlal krstiť, ale zvestovať
evanjelium, nie však múdrosťou slova, aby Kristov kríž nebol vyprázdnený. Veď
slovo o kríži je bláznovstvom pre tých, čo sú na ceste k záhube, nám
však, ktorí smerujeme k spáse, je Božou mocou. Veď je napísané: Zmarím
múdrosť múdrych a rozumnosť rozumných zničím. (...) Pretože svet
z prejavov Božej múdrosti nepoznal Boha svojou múdrosťou, zapáčilo sa Bohu
zachrániť bláznovstvom tejto zvesti tých, ktorí veria. Židia totiž žiadajú
znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však hlásame Krista ukrižovaného –
pre Židov síce pohoršenie a pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak
Židov, ako aj Grékov, Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť. Božie bláznovstvo
je totiž múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia. Veď sa
pozrite, bratia, akých si vás povolal! Niet medzi vami mnoho múdrych podľa tela
ani mnoho mocných, ani mnoho urodzených. Čo je pre svet bláznivé, to si Boh
vyvolil, aby zahanbil múdrych, a čo je pre svet slabé, to si Boh vyvolil,
aby zahanbil mocných. (1 Kor 1, 17–27)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 43761x