Naša doba je poznačená nezriadenou túžbou po silných emocionálnych zážitkoch či po výlučne „dobrých veciach". Najpredávanejšou kategóriou vianočných darčekov sú už niekoľko rokov po sebe rozličné poukazy na „zážitky" - od návštev tzv. zážitkových reštaurácií, zážitkovú turistiku, až po poukazy na tzv. adrenalínové zážitky na hranici dobrého vkusu a zdravého rozumu. K akémusi bontónu moderného úspešného človeka patrí aj vyhľadávanie a používanie výlučne špičkových vecí. Tento zvláštny trend je zrejmý aj v duchovnom živote mnohých kresťanov. My moderní kresťania si neraz vyberáme iba všetko dobré a príjemné v náboženskom živote, no na podstatný rozmer kresťanského náboženstva, akým je obeta, sme už zabudli. Túžba po mimoriadnom, spektakulárnom zážitku Boha, plnom pozitívnych emócií, mnohým kresťanom úplne zatieňuje vnímanie Božej prítomnosti vo všednosti každodenného života vrátane každodenných obiet. Nechceme a už asi ani nevieme počúvať tichý Boží hlas v našich blížnych, najčastejšie trpiacich, ale očakávame Boha - šoumena. Sme duchovne slepí.

Tajomstvo viery nie je ukryté v pozeraní sa na zázraky a neobyčajné úkazy, akými sú napríklad masové uzdravenia alebo údajné hovorenie cudzími jazykmi, či v podobných spirituálnych fenoménoch súčasnosti, ktoré by mali potvrdzovať Božiu blízkosť, hoci by nám to mnohí predajcovia „wellness kresťanstva" veľmi chceli nahovoriť. Viera sa rodí z tichého počúvania Boha, z počúvania jeho príkazov, jeho usmernení, ktoré sú ukryté v jeho slove. Prečo boháč nevidel Lazára, hoci často vedľa neho prechádzal? Lebo jeho srdce bolo slepé. V jeho srdci nebolo miesto pre Boha, pre jeho slová, ktoré liečia náš duchovný zrak zo slepoty. Človek, ktorý nedovolí, aby Božie slovo formovalo jeho srdce, jeho život, jeho pohľad na blížnych a na svet, zostáva duchovne slepý. Príbeh boháča a Lazára nám teda radikálne pripomína, že ak nebudeme počúvať Boha v jeho príkazoch, v jeho nemennom zákone, nezačujeme ani jeho hlas, ktorým nás ako svojich vyvolených pri poslednom súde pozve k účasti na jeho večnej radosti. A Lukášovo evanjelium nám ešte pripomína jednu dôležitú skutočnosť, ktorú dnes mnohí duchovne slepí „moderní" teológovia spochybňujú: Skutočnosť, že peklo nie je abstraktné, že peklo nie je rozprávka.