Keď som sa v prvé februárové dni roku 1998 vrátil z nemocnice, čakali na mňa doma poskladané balíky pilotného čísla Rozmeru. Veru, odvtedy už uplynulo vyše desať rokov a nik z nás ani len netušil, do akého dobrodružstva sa púšťa a čo všetko na nás čaká. Našli sa i takí skeptici, ktorí nám v čase krachu viacerých printových experimentov prorokovali skorý zánik: „Ďalší nový časopis, ktorý však dlho nevydrží," vraveli. Možno mali na mysli smutnú pravdu, že čím vyššie nároky si časopis kladie, tým početne štíhlejšiu čitateľskú obec bude mať, čo so sebou pochopiteľne prináša nemalé finančné starosti. Navyše, ak sa profiluje ako odborné periodikum a špecializuje sa iba na jedinú oblasť – v našom prípade na problematiku siekt a nových náboženských smerov. Dokonca si spomínam na človeka, ktorý sa ma spýtal: „Prvé číslo je síce zaujímavé, ale o čom budete písať ďalej? I keď je pravda, že to bolo v čase, keď sa o nástupe nových náboženských relígií na verejnosti iba začínalo otvorene hovoriť (v tom istom roku ako Rozmer začali vychádzať i podobne orientované časopisy v Česku a Poľsku - Dingir a Sekty i fakty), no som hlboko presvedčený, že dnes by už takúto otázku nik nepoložil. Veď tém, o ktorých v Rozmere ešte nepadla ani zmienka, je naozaj mnoho a ak by sme o každej mali priniesť čo i len kratučký článok, myslím, že by to vystačilo na ďalšie štvrťstoročie. Nehovoriac o tom, že každým rokom nových tém „požehnane" pribúda.

To, akú brázdu sme vyorali, nechám na posúdenie vám, čitateľom, resp. tým, čo navštevujú našu webstránku. Väčšinou nám ľudia ďakujú za to, že im prinášame informácie pomáhajúce zorientovať sa na súčasnej, čoraz neprehľadnejšej scéne, poprípade, že ich vystríhame pred nástrahami, ktoré dnes číhajú takpovediac na každom rohu. Ale ak mám byť úprimný, sú i takí, čo nás obviňujú z tendenčnosti a neobjektívnosti. Zrejme im prekáža naša kresťanská orientácia, lebo ako sa ukazuje, niečo na tom, že sa v Európe dvíha vlna istej averzie voči všetkému, čo sa prezentuje ako kresťanské, asi bude. Platí to aspoň pre istú skupinu ľudí, ktorá sa opája závanom „novej spirituality" a očakáva príchod „novej éry". Škoda len, že im rovnako neprekáža fakt, že oživovanie najrozmanitejších pohanských a pseudoreligióznych náboženstiev a tradícií a umelé vytváranie rôznych naoko spirituálnych spletencov ľudstvu nikdy nič prevratného neprinieslo – a ani neprinesie.