Hoci tieto kritické slová vyslovil apoštol Pavol pred temer dvoma tisícročiami, svojím obsahom sú aktuálne i v našich časoch. A možno ešte oveľa väčšmi. Nakoniec potvrdzuje to aj prorocká výstraha samého Krista, ktorý apoštolom otvorene vraví: „Dajte si pozor, aby vás nikto nezviedol. Lebo mnohí prídu v mojom mene a povedia: Ja som Kristus. A mnohých zvedú."

I dnes totiž na rohoch ulíc vídať postávajúcich propagátorov rôznych kresťanských siekt, ako citujú zo Svätého písma, spievajú náboženské piesne, ponúkajú svoje brožúry a diskutujú s okoloidúcimi. So zápalom ich presviedčajú o svojej pravde a o tom, že všetky cirkvi - samozrejme, okrem tej ich - sú pomýlené, scestné, zvrátené, slúžia babylonskej neviestke a čo je hlavné, nie sú úprimnými, nezištnými a pravdivými tlmočníkmi Božej vôle. Niektorí to vravia opatrne, akoby medzi riadkami, iní priamo a s hrdosťou v očiach. Predstava, že by títo zvestovatelia jediného pravého „evanjelia" stáli bok po boku vedľa seba - každý, pochopiteľne, v tom svojom „drese" - a zapálene by tvrdili v podstate to isté, len s tým rozdielom, že práve oni sú tí vyvolení, vyvoláva úsmev na perách. Bolo by skutočne zaujímavé sledovať ich a počúvať, ako vedú „dialóg" - nepresviedčali by však náhodného účastníka vynoriaceho sa z anonymného davu, ale jeden druhého navzájom.

Viaceré misijne ladené spoločenstvá pozývajú potenciálnych stúpencov na nedeľné stretnutie, väčšinou do prenajatých sál, kde ich zahrnú prívalom zámerne zinscenovaných emócií. Najmä človek zažívajúci krízu, pocity úzkosti a neistoty, konflikty v rodine či partnerské nezhody nie je vstave takýmto „ťažkým zbraniam" odolať. Nové, perspektívne spoločenstvo sa mu ponúka ako odpoveď na jeho volanie o pomoc, stáva sa jeho náhradnou rodinou a časom i výhradným zmyslom jeho ďalšej existencie. Niektorí „konvertiti" prežívajú novú identitu s takou intenzitou, že deň, keď sa po prvý raz stretli s daným spoločenstvom pokladajú za dátum svojho druhého narodenia. A tak na otázku, koľko máte rokov, sa od 50-ročného seriózne pôsobiaceho pána môžete dočkať prekvapivej, ale zato veľmi ráznej odpovede: „Dva".

„Keď vtáčika lapajú, pekne mu spievajú," znie príznačné slovenské porekadlo. Žiaľ, platí to i v týchto prípadoch. Očarenie z novej komunity, fázu tzv. zamilovanosti vystrieda pocit „zodpovednosti". Človek sa už nemá na čo vyhovoriť, poznal „pravdu" a musí podľa nej žiť. Mal šťastie, že od „vyvolených" prijal nesfalšované Kristovo evanjelium, a tak sa musí podľa toho zariadiť. Ak nie, pomoci mu už nebude. Len večná škoda, že práve tí, čo sa tak bohorovne štylizujú do roly neomylných ohlasovateľov Krista, často iba zneužívajú jeho slovo, a tak ono svojim poslucháčom neprináša život, ale záhubu. Ako keby ani nebrali vážne záver Pavlových slov: „Ich koniec bude primeraný ich skutkom."