Úryvok z Lukášovho evanjelia približujúci Pánove slová
o modlitbe je pre nás kresťanov takpovediac chronicky známy. Modlitba je
akýmsi dychom duše. Keď sa duša modlí, dýcha, vykazuje známky života, avšak ak
sa nemodlí, je ako mŕtvola. Najdôležitejšie posolstvo tohto textu je
v Kristovom ubezpečení, že žiadna z našich modlitieb nezostane
nevypočutá. Ani tá na prvý pohľad svojou urgentnosťou do neba volajúca, ani tá
najbanálnejšia. Boh je neporovnateľne lepší, ako priateľ z evanjeliového
príbehu. On nás neodbije slovami, že už spí a dvere má zavreté. Síce
niekedy čaká na naše opakované naliehanie, ba môže sa zdať, že „spí", pravda
však je, že nás neprestajne počúva. No nevnucuje sa nám, rešpektujúc našu vôľu
v tom, či jeho dary chceme alebo nechceme prijať, a tiež veľmi dobre
vie, či to, o čo prosíme, je v danej chvíli pre naše dobro, alebo nie
je.
Svet zachvátila panika z novej choroby. COVID-19
paralyzuje mnohé krajiny a ich obyvateľov strachom. Sme svedkami historicky
bezprecedentných pragmatických rozhodnutí vlád o dočasnom zatváraní
kostolov a rušení bohoslužieb, čo mnohí veriaci, obzvlášť v Taliansku,
pociťujú ako ponechanie napospas osudu, bez duchovnej a sviatostnej
pomoci. V celých dejinách kresťanstva by sme len ťažko našli podobnú
paralelu. Totiž vždy, keď na ľudstvo doľahli ťažké skúšky a rany, ktoré
biblickí proroci interpretovali ako prirodzený následok jeho vlastných
hriechov, sa kresťania zomkli v modlitbe a pokání. A práve
kresťanské chrámy boli v týchto časoch doslova obliehané a stávali sa
miestami, kde Pán očisťoval, posilňoval a prebúdzal svoj ľud.
V tejto súvislosti je namieste spomenúť analýzu významného
sociológa z Baylor University, profesora Rodneyho Starka, ktorý sám seba
pokladá za agnostika. Stark uvádza, že približne štyridsať rokov po narodení
Krista bol počet všetkých kresťanov vo svete len približne tisíc osôb, no
v časoch, keď cisár Konštantín vydával svoj edikt (313), stúpol už na
niekoľko miliónov. Podľa názoru profesora bol tento prudký nárast do veľkej
miery spôsobený vzťahom kresťanov k súdobej epidémii. Keď v samom
Ríme za jeden deň zomrelo päťtisíc ľudí, pohanskí kňazi a verejné cisárske
inštitúcie jednoducho zbabelo ušli. Iba kresťania prijali výzvu
a v uliciach mesta prinášali nádej spásy spolu s láskou
sprítomnenou v skutkoch milosrdenstva. Boli svedkami sily modlitby,
svedkami viery v to, že Boh ich počuje a vypočuje. Pri uvažovaní nad
Kristovými slovami v tomto úryvku Lukášovho evanjelia si teda položme
otázku: Sme aj my takýmito svedkami nádeje spásy pre dnešný svet, akými boli
kresťania v starovekom Ríme pustošenom epidémiami?
biblické slovo
Proste a dostanete
DARIUSZ ŻUK-OLSZEWSKI
A potom im povedal: ‚Niekto z vás má priateľa. Pôjde
k nemu o polnoci a povie mu: »Priateľ, požičaj mi tri chleby,
lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám ho čím ponúknuť.«
A on zvnútra odpovie: »Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú
už so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.« Hovorím vám: Keď aj
nevstane a nedá mu preto, že je jeho priateľom, vstane a dá mu, čo
potrebuje, pre jeho neodbytnosť. A ja vám hovorím: Proste a dostanete!
Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám. Lebo každý, kto prosí,
dostane, kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Vari je medzi vami
otec, ktorý by dal svojmu synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo hada,
keď ho prosí o rybu? Alebo mu podá škorpióna, keď si pýta vajce? Keď teda
vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá
nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!‘ (Lk 11, 5–13)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 40823x