Postkresťanská doba, ktorú v západnej spoločnosti dnes prežívame, má jednu charakteristickú črtu. Je ňou bezobsažnosť. Slová a gestá zbavené obsahu. Dnešní ľudia si zvykli tráviť čas pri myšlienkovo plytkých filmoch, načítavať bezduché internetové „lifestyle" stránky a čítať nahlúple bezobsažné články ponúkajúce zaručené informácie z bulvárneho sveta celebrít. Ich prázdne životy sa nezriedka ponúkajú za vzor hodný nasledovania. Bezobsažné sú aj príhovory svetových či menej svetových politických lídrov. Ba čo viac, stali sa nimi aj mnohé prejavy kresťanských predstaviteľov, ktorí v úsilí „zapáčiť sa svetu" sa natoľko pripodobnili svojim politickým náprotivkom, že obsah ich prejavov možno na prvé počutie len ťažko odlíšiť.

Pri zamyslení sa nad tým, ako sa tejto zničujúcej bezobsažnosti zbaviť, si musíme položiť zásadnú otázku: Čo dáva našim životom obsah? Odpoveď nám ponúka Ježiš v začiatku citovaného evanjeliového úryvku: Zmyslom nášho života je dosiahnuť nebo a prežívať večné šťastie s naším Stvoriteľom. Jeho obsahom, ktorý zaistí aj naplnenie jeho zmyslu, je teda „plnenie vôle Otca". To zabezpečíme, keď prijmeme zjavenú pravdu a prispôsobíme jej každú oblasť svojho života. Ale pozor! Ježiš nás tiež varuje pred tým, aby sme si nenamýšľali, že spektakulárnym vzývaním Božieho mena automaticky žijeme ako kresťania. Vôbec nie! Dokonca ani „prorokovanie či uzdravovanie" v Ježišovom mene nemusí byť zárukou toho, že dotyčný nie je úplne mimo. Je pritom ľahostajné, či ide o bežného človeka, kňaza alebo o kresťanského politika. Verejný prejav nábožnosti ešte nemusí byť dôkazom, že „základy jeho domu" sú postavené na skale pevnej zrelej viery, a nie na piesku emócií a prispôsobovania si slov evanjelia vlastným krátkodobým a zištným cieľom. Naše slová musia totiž korešpondovať s našimi skutkami.

Prežívame výnimočné obdobie. Obdobie strachu a mnohých obmedzení, na ktoré sme neboli zvyknutí. V súvislosti s ochorením COVID-19 sme konfrontovaní s ustavičnou myšlienkou na chorobu a smrť. Využili sme však tento čas na to, aby sme prehodnotili svoje životné postoje? Aby sme postavili základy domov našich životov na pevnej skale Kristovej blahozvesti? Americký rozhlasový a televízny evanjelizátor a katolícky biskup z polovice 20. storočia Fulton J. Sheen raz vyjadril silný poznatok: „Na celom svete niet nič tragickejšieho, ako je premárnené utrpenie." Nedovoľme preto, aby utrpenie, ktoré svet dnes prežíva, a ktorým nás chce možno Boh odvrátiť od bezobsažnosti a priviesť na cestu pokánia a obrátenia, bolo premárnené. Nech po našich životných projektoch nezostane rumovisko, ale pevná stavba odolná voči duchovným víchrom, ktorých intenzita je čoraz silnejšia.