Postkresťanská doba,
ktorú v západnej spoločnosti dnes prežívame, má jednu charakteristickú črtu.
Je ňou bezobsažnosť. Slová a gestá zbavené obsahu. Dnešní ľudia si zvykli
tráviť čas pri myšlienkovo plytkých filmoch, načítavať bezduché internetové
„lifestyle" stránky a čítať nahlúple bezobsažné články ponúkajúce zaručené
informácie z bulvárneho sveta celebrít. Ich prázdne životy sa nezriedka
ponúkajú za vzor hodný nasledovania. Bezobsažné sú aj príhovory svetových či
menej svetových politických lídrov. Ba čo viac, stali sa nimi aj mnohé prejavy
kresťanských predstaviteľov, ktorí v úsilí „zapáčiť sa svetu" sa natoľko
pripodobnili svojim politickým náprotivkom, že obsah ich prejavov možno na prvé
počutie len ťažko odlíšiť.
Pri zamyslení sa nad tým,
ako sa tejto zničujúcej bezobsažnosti zbaviť, si musíme položiť zásadnú otázku:
Čo dáva našim životom obsah? Odpoveď nám ponúka Ježiš v začiatku
citovaného evanjeliového úryvku: Zmyslom nášho života je dosiahnuť nebo a
prežívať večné šťastie s naším Stvoriteľom. Jeho obsahom, ktorý zaistí aj
naplnenie jeho zmyslu, je teda „plnenie vôle Otca". To zabezpečíme, keď
prijmeme zjavenú pravdu a prispôsobíme jej každú oblasť svojho života. Ale
pozor! Ježiš nás tiež varuje pred tým, aby sme si nenamýšľali, že
spektakulárnym vzývaním Božieho mena automaticky žijeme ako kresťania. Vôbec
nie! Dokonca ani „prorokovanie či uzdravovanie" v Ježišovom mene nemusí
byť zárukou toho, že dotyčný nie je úplne mimo. Je pritom ľahostajné, či ide
o bežného človeka, kňaza alebo o kresťanského politika. Verejný prejav
nábožnosti ešte nemusí byť dôkazom, že „základy jeho domu" sú postavené na
skale pevnej zrelej viery, a nie na piesku emócií a prispôsobovania
si slov evanjelia vlastným krátkodobým a zištným cieľom. Naše slová musia
totiž korešpondovať s našimi skutkami.
Prežívame výnimočné
obdobie. Obdobie strachu a mnohých obmedzení, na ktoré sme neboli
zvyknutí. V súvislosti s ochorením COVID-19 sme konfrontovaní
s ustavičnou myšlienkou na chorobu a smrť. Využili sme však tento čas na
to, aby sme prehodnotili svoje životné postoje? Aby sme postavili základy domov
našich životov na pevnej skale Kristovej blahozvesti? Americký rozhlasový
a televízny evanjelizátor a katolícky biskup z polovice 20.
storočia Fulton J. Sheen raz vyjadril silný poznatok: „Na celom svete niet nič
tragickejšieho, ako je premárnené utrpenie." Nedovoľme preto, aby utrpenie,
ktoré svet dnes prežíva, a ktorým nás chce možno Boh odvrátiť od
bezobsažnosti a priviesť na cestu pokánia a obrátenia, bolo
premárnené. Nech po našich životných projektoch nezostane rumovisko, ale pevná
stavba odolná voči duchovným víchrom, ktorých intenzita je čoraz silnejšia.
biblické slovo
Kristus nás zachraňuje pred bezobsažnosťou
DARIUSZ ŻUK-OLSZEWSKI
Nie každý, kto mi
hovorí: »Pane, Pane!« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu
môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mnohí mi povedia v ten deň: »Pane,
Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom
mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov?« Vtedy im
vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí!
A tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať
múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa lejak, prihnali sa
rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom, ale nespadol, lebo mal
základy na skale. No každý, kto počúva tieto moje slová a neplní ich, bude
sa podobať na hlúpeho muža, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa lejak,
prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom a dom
padol a jeho zrúcanina bola veľká. (Mt 7, 21–27)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 14226x