Úryvok
z listu apoštola Pavla adresovaný kresťanom v Korinte je veľmi jasným
odkazom pre dnešných tzv. „kultúrnych kresťanov" a rôznych „pokrokových teológov",
ktorí si z Biblie spravili ľubovoľne interpretovateľný archaický text,
pričom by veľmi radi zamlčali ako úplne bezvýznamné Ježišove požiadavky voči
tým, čo chcú dosiahnuť večný život. Ježiša Krista a kresťanstvo
zredukovali iba na nástroj na vymedzenie istého kultúrneho rámca. Rámca,
v ktorom sa síce pohybujú, no jeho terminológiu a atribúty využívajú
iba pre svoje sebecké a veľmi prízemné ciele. Bez pohľadu na večnosť,
ktorá dáva definitívny zmysel kresťanstvu ako takému. Apoštol nás, súčasných
kresťanov, konfrontuje s nepríjemnou otázkou, či je naša viera skutočná.
Či žijeme kresťanstvo, alebo „kresťanstvo". Bez viery v zmŕtvychvstanie,
vo večný život, bez snahy tento večný život s Kristom dosiahnuť plne ním
jeho zákona a iným v jeho dosiahnutí pomôcť, je naša deklarovaná
viera iba jej nepodarenou karikatúrou. A buď sme hlupáci, ktorí veria
márne, alebo sa priamo stávame falošnými Božími svedkami.
Niekoľko
mesiacov pred začiatkom koronakrízy uverejnil nemecký týždenník Der Spiegel
výsledky prieskumu, ktorý na jeho objednávku uskutočnil istý renomovaný
sociologický inštitút. Cieľom prieskumu bolo zistiť, v čo vlastne súčasní
Nemci veria a ako. Vyplynulo z neho, že v Boha verí už iba 55 %
súčasných Nemcov (roku 2005 to bolo ešte 66 %). Čiastkové výsledky sú však ešte
alarmujúcejšie. Podľa nich iba 75 % z tých, ktorí sa v prieskume označili za katolíkov,
verí v Boha (roku 2005 to bolo 85 %), kým z deklarovaných protestantov sa za veriacich
v Boha označilo len 67 % (roku 2005 to bolo 79
%). V Kristovo
zmŕtvychvstanie verilo dokonca iba 61 % katolíkov a 58 % protestantov. A ešte menej Nemcov,
presnejšie iba 40 %, verí v posmrtný život. Najzarážajúcejšie je však
zistenie, že najviac viera vo večný život degradovala u tých, ktorí sú
najbližšie smrti. Vo vekovej skupine nad 65 rokov deklarovalo svoju vieru vo
večný život iba 29 % opýtaných.
Reakcie (aj duchovných kresťanských cirkví) na
opatrenia súvisiace s koronakrízou túto stratu viery vo večný život podľa
môjho názoru potvrdzujú. Akoby v nich na seba narážali dva extrémne
prístupy. Prvý až patologicky zdôrazňuje nadradenosť fyzického života nad
životom duchovným a tým akoby popiera večný život. Duchovný život,
vyjadrený napríklad návštevou chrámov a bohoslužieb, sa vníma ako menej
dôležitý než život fyzický. V boji s chorobou sme akceptovali
zatvorenie chrámov, pričom supermarkety paradoxne mali aj v čase
najprísnejších opatrení dvere otvorené dokorán. Druhý extrémny prístup
potvrdzuje taktiež stratu viery vo večný život. Je to prístup pozbavený úcty
k životu tých najohrozenejších. Pre božstvo ekonomickej prosperity
a blahobytu nie sú mnohí ochotní ani v najmenšom sa zriecť svojho
pohodlia a obmedziť sa, aj keď by to malo ohroziť zdravie či život iného.
Položme si teda spolu s apoštolom Pavlom otázku: Veríme vo večný život? Je
naša kresťanská viera skutočná, alebo je iba jej karikatúrou?
biblické slovo
Apoštol Pavol o súčasnej karikatúre viery
DARIUSZ ŻUK-OLSZEWSKI
Keď sa
teda hlása, že Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, ako potom niektorí
z vás hovoria, že niet zmŕtvychvstania? Veď ak niet zmŕtvychvstania, ani
Kristus nebol vzkriesený. Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše
kázanie a márna je aj vaša viera. Tak by sa zistilo, že sme falošní Boží
svedkovia, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil,
ak mŕtvi naozaj nevstávajú z mŕtvych. (...) Ak iba v tomto živote máme
nádej v Kristovi, sme najbiednejší zo všetkých ľudí. Kristus však bol
vzkriesený z mŕtvych ako prvotina tých, čo zomreli. (1 Kor 15, 12–20)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 6462x