Keď píšem tieto riadky, Štedrý deň nás ešte len čaká. Tento
rok sa však adventná príprava na slávenie Narodenia Pána ponorila do hrobového
ticha. Na uliciach našich miest je pusto, zívajú prázdnotou. Umĺkli vianočné
piesne, trhovníci neponúkajú punč ani vábivé vianočné koláče, horúčkovité
zháňanie darčekov sme operatívne vyriešili online nákupom priamo z našej
obývačky a ani koledníci už nebudú, tak ako po minulé roky, túto radostnú
zvesť prinášať všetkým ľuďom dobrej vôle z domu do domu, ale iba
prostredníctvom internetu či elektronických médií. Hoci naša generácia niečo
podobné ešte nezažila, epidémie v minulosti ľudstvo sužovali už mnohokrát.
O tom, ako sa s nimi jednotlivé kultúry a náboženstvá
vyrovnávali, hovorí príspevok českého historika Radomíra Malého.
Advent však nie je len prípravou na slávenie narodenia
Ježiša Krista, ale aj očakávaním jeho slávneho druhého príchodu. Ten však
neočakávajú iba kresťania, ale i stúpenci rôznych ezoterických tradícií
a bizarných ufokultov či smerov new age. A nielen to, poniektorí
z ich predstaviteľov sa dokonca za takýto „druhý Kristov príchod" sami
pasujú. Verte či nie, vždy sa nájde niekto, kto im uverí. To je aj prípad
stúpencov bývalej učiteľky z Ústí nad Labem Jany Kyslíkovej, ktorá sa
vyhlasuje za ženskú inkarnáciu Pána Ježiša Krista. Viac sa o tom dočítate
v článku Jitky Schlichtsovej.
V súčasnosti, keď prebiehajú globalizačné procesy
takmer v každej oblasti nášho života, sme aj v náboženskej sfére
svedkami toho, že vedľa seba živo koexistujú mnohé náboženstvá. Každé
z nich pritom Boha nazýva svojím menom. Výnimkou nie sú ani Jehovovi
svedkovia, skôr naopak. Meno Jehova je pre nich synonymom pravosti
a exkluzivity ich vierovyznania. Všetky ostatné cirkvi, ktoré označujú za
svetovú ríšu falošného náboženstva a častujú ich prívlastkom „Veľký
Babylon", sa vraj ako prejav ich odporu voči Bohu tohto mena zriekli
a odstránili ho zo svojich biblických prekladov. O tom, prečo je
oslovovanie Boha výlučne menom Jehova pre nich také dôležité a či sa ich
téza o jeho používaní v ranokresťanskom období zakladá na pravde, sa
dozviete v úvodnej časti seriálu venovaného kľúčovým doktrínam tejto
náboženskej spoločnosti.
„Viera je podstatou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho,
čo nevidíme," píše apoštol Pavol v Liste Hebrejom. Evanjelista Ján k tomu
dodáva: „Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom. A tým
víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera." No Ježiš pred nás stavia
znepokojivú otázku: „Ale či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde?"
Znepokojivú najmä v kontexte dnešných čias, keď sa veľa hovorí o Európe
zriekajúcej sa kresťanskej identity. Natíska sa teda otázka: Aká je vlastne
naša viera? Je plodom iba čisto ľudského konania a emócií? Netúžime za každú
cenu len po duchovných zážitkoch? Ako máme pristupovať k tomuto nevýslovnému
Božiemu daru? Odpovede ponúka pokračovanie seriálu Ľubomíra Hlada.
Aj toto číslo je tematicky pestré a verím, že pre každého z
vás bude obohatením. Prajem vám jeho ničím nerušené čítanie.
editoriál
Editoriál
BORIS RAKOVSKÝ
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 14916x