Smrteľné epidémie
sprevádzali ľudstvo od samého počiatku. Dnes už je veda na takej úrovni, že choroby,
ktoré dokázali vyhubiť celé krajiny, ako napríklad mor, sú už minulosťou, avšak
epidémie nepríjemných chorôb, schopných spôsobiť závažné zdravotné komplikácie
a niekedy aj smrť, sú stále aktuálne. Ľudia v minulosti vždy verili,
že smrteľné epidémie sú dielom božstiev, bohov alebo Boha. Náboženské kulty
v prvotnopospolnej spoločnosti lovcov nepoznali lekárstvo, spoliehali sa
len na prosby za odvrátenie choroby k jednotlivým božstvám. V ďalších
fázach vývoja ľudstva potom jednotlivé náboženské systémy spájali poznatky
prírodnej medicíny so vzývaním nadprirodzených bytostí, neskoršie
náboženstvá judaizmu a kresťanstva ponechávali rozvíjajúcej sa lekárskej
vede autonómiu, ale dopĺňali racionálnu medicínu volaním k Bohu za
uzdravenie nezávisle od vedy. Tým sa zaoberáme v tomto článku. Nezaobídeme
sa pritom bez historického prehľadu, ako sa vyvíjala lekárska veda
v jednotlivých civilizáciách a aké boli jej vzťahy
k náboženstvu. To všetko má úzku súvislosť. Avšak zásadná otázka znie:
Vystačíme si v boji s chorobami, nákazlivými aj nenákazlivými, len
s lekárskou vedou bez akéhokoľvek vzťahu k náboženstvu, ako to
hlásajú ateisti? Nie je náboženské riešenie tejto problematiky rovnako hodnotné
a potrebné, ako riešenie vedecké? Nemôžu sa obe navzájom harmonicky dopĺňať?