Výzva na návrat k Otcovi je vždy plná nádeje, aj keď
v celej sile odhaľuje našu veľkú vzdialenosť od Boha. Pripomína nám našu
úbohosť, hriešnosť a priepasť, ktorou nás hriech oddelil od Stvoriteľa. Aj
teraz o nej budeme uvažovať v súvislosti s azda najciteľnejším
krížom našich dní. Už prešiel rok od ohlásenia prvých obmedzení
v súvislosti s pandémiou, rok odvtedy, čo boli po prvý raz
v našej novodobej histórii zatvorené kostoly. Neznáma choroba nám postupne
začala rúcať svet, na aký sme boli zvyknutí, a pripomenula nám našu
smrteľnosť a pýchu. Prorok Ozeáš nám do nášho sveta chaosu, straty dôvery
k autoritám a všeobecnej nedôvery medzi ľuďmi adresuje posolstvo
večnej nádeje a výzvu: Vráťte sa k Bohu, on vás uzdraví. Hoci
dopustil to, čo prežívate, hoci vás udrel, on vaše rany ošetrí. Svätopisec
pripomína, že Boh v minulosti svoj ľud okresával skrze prorokov, skrze ich
napomenutia; možno aj nás chce dnes okresávať prostredníctvom všadeprítomnej
choroby.
Túžba nás všetkých vrátiť sa k normálnosti každodenného
života je prirodzená. Oprávnene už máme dosť obmedzení, často nezmyselných
zákazov a príkazov, popretŕhaných priateľských či rodinných kontaktov.
Životná úroveň mnohých prudko klesla a veľa rodín sa ocitlo bez práce pre
živiteľa. Avšak s túžbou po návrate do strateného sveta zdanlivej slobody a istôt
vyvstáva otázka: Nechce sa dnešný človek, skúšaný chorobou, vrátiť
k predošlej „slobode" života bez Boha, k „slobode" neobmedzene hrešiť
a urážať svojho Stvoriteľa?
Je zvláštne a možno to ani nie je náhoda, že zákerná
choroba, ktorá zachvátila celý svet, prepukla plnou silou práve v čase,
keď uplynulo sto rokov od prvej legalizácie zabíjania nenarodených detí na
svete - od schválenia sovietskeho potratového zákona. Ochoreniu COVID-19
v roku 2020 podľahlo na celom svete takmer 1,8 milióna ľudí. Počet, ktorý
desí. Naozaj je strašné, ak takmer dva milióny ľudí zomrú predčasne, neraz bez
rozlúčenia s najbližšími, v bolestiach. Ale pri uvažovaní
o smrti, o predčasných úmrtiach našich blízkych na novú, doposiaľ
neznámu chorobu, nemožno obísť strašný fakt, že v tom istom roku zomrelo
predčasne, bez rozlúčenia a v bolestiach 42,6 milióna nenarodených
detí.
Starozákonný text nám pripomína, že naše milosrdenstvo „je
ako ranný oblak alebo ako rosa, čo sa hneď stratí". Moderný človek demonštruje
karikatúru milosrdenstva k prírode rozličnými neraz úplne absurdnými
„zelenými projektmi", avšak je zároveň úplne nemilosrdný k najslabším
členom ľudskej rodiny. Svätopisec jednoznačne uvádza, čo chce od nás Boh. Čo
Boh chce od nášho sveta, aby ho „uzdravil a obviazal". Je to
„milosrdenstvo, nie obeta". Boh chce väčšmi to, aby sme ho poznali. Poznali
jeho vôľu vo vzťahu k našim životom. Aby jeho Slovo osvecovalo naše
životné rozhodnutia a snaženia. Lebo „Božie právo vychádza ako svetlo..."
biblické slovo
On nás aj uzdraví
DARIUSZ ŻUK-OLSZEWSKI
Poďte, vráťme sa k Hospodinovi! On nás totiž roztrhal
a on nás aj uzdraví, on nás udrel a on nás aj obviaže. Po dvoch dňoch
nás oživí, na tretí deň nás vzkriesi a budeme žiť pred jeho tvárou,
spoznáme ho a budeme sa usilovať o poznanie Hospodina. Jeho východ je
istý ako východ rannej zory a jeho príchod je pre nás ako príchod dažďa,
jesenného a jarného dažďa, ktorý zvlažuje zem. Čo si s tebou počať,
Efrajim? Čo si s tebou počať, Júda? Veď vaše milosrdenstvo je ako ranný
oblak alebo ako rosa, čo sa hneď stratí. Preto som ich okresával
prostredníctvom prorokov, zabíjal som ich slovami svojich úst. Moje právo
vychádza ako svetlo; lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu, poznanie Boha
viac ako spaľované obety. (Oz 6, 1–6)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 12431x