Horúcou témou tohto leta je očkovanie. Má svojich zástancov,
ale aj nemálo odporcov, a tak traumatizuje a polarizuje celú našu
spoločnosť. A pochopiteľne tiež veriacich, pre ktorých jednotlivé cirkvi a
náboženskí predstavitelia vydávajú stanoviská prezentujúce svoje postoje najmä
k etickej akceptácii vakcín. Avšak v Európe, ako je všeobecne známe,
sa očkovalo už od konca 18. storočia. Vtedy britský lekár Edward Jenner
naočkoval osemročnému Jamesovi Phippsovi vírus kravských kiahní, čím ho
ochránil pred ochorením na pravé kiahne. Kresťanské cirkvi a zväčša aj iné
svetové náboženstvá nikdy za tých vyše dvesto rokov nijako nebránili vakcinácii
proti infekčným chorobám, ba v mnohých prípadoch ju podporovali. Na druhej
strane treba poznamenať, že pokrok v medicíne bol už viackrát
v minulosti totalitnými režimami zneužitý a takisto aj dnes sa
to v súvislosti s vakcináciou proti ochoreniu COVID-19
v určitých prípadoch deje. Preto sú viacerí kresťanskí činitelia
znepokojení a poukazujú na neakceptovateľnosť očkovania, a to
z dôvodu získavania vakcín z bunkovej línie potratených ľudských
plodov, ako aj pre závažné negatívne vedľajšie účinky samej vakcinácie.
Neútočia tým na lekársku vedu, ale iba upozorňujú na etické postuláty dané
Stvoriteľom, no ignorované súčasnou politikou, a hlavne biznisom. Dejinami
vakcinácie a postojom jednotlivých náboženstiev a cirkví,
predovšetkým kresťanských, sa zaoberá úvodná štúdia Radomíra Malého.
Jehovovi svedkovia sú známi nielen ustavičným apokalyptickým
očakávaním, ale aj nekompromisným správaním sa k vylúčeným členom. Toto
ich často hlboko zraňujúce správanie pocítilo už množstvo z nich.
Organizácia Strážna veža však od svojich opatrení upustiť nemieni, čo
odôvodňuje biblickými argumentmi. Lenže čo táto nezriedka protirodinná prax
prináša? Aké traumy zanecháva na ľuďoch, ktorí či už dobrovoľne alebo z prinútenia
rady Jehovových svedkov opustili? Je takýto postoj udržateľný? Dozviete sa to
v ďalšej časti seriálu Alberta Lučanského o vieroučných doktrínach
tejto náboženskej spoločnosti.
Postmodernú dobu do značnej miery charakterizuje
subjektivizmus, individualizmus a relativizácia. Platí to však tiež pre
postmodernú religiozitu? Aké sú jej filozofické východiská a čo
postmoderná spiritualita nášmu súčasníkovi poskytuje? Odpovede na tieto, ale aj
na ďalšie otázky predkladá článok Petra Kondrlu.
Je nesporné, že globalizácia okrem pozitív bezpochyby
prináša taktiež viaceré negatíva, ktoré devastujú európsku kresťanskú identitu
a trieštia jej náboženské povedomie. O to väčšmi si zasluhuje chválu,
ak sa nájdu ľudia, ktorí naprieč hranicami pestujú vzájomnú súdržnosť
a spoluprácu, ako je to v prípade katolíckych farností
z česko-nemeckého pohraničia.
Okrem týchto príspevkov prinášame v čísle aj ďalšie
penzum zaujímavých poznatkov a veríme, že si v ňom každý niečo
obohacujúce a poučné nájde. Tak nech sa vám príjemne číta, priatelia!
editoriál
Editoriál
BORIS RAKOVSKÝ
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 12062x