Horúcou témou tohto leta je očkovanie. Má svojich zástancov, ale aj nemálo odporcov, a tak traumatizuje a polarizuje celú našu spoločnosť. A pochopiteľne tiež veriacich, pre ktorých jednotlivé cirkvi a náboženskí predstavitelia vydávajú stanoviská prezentujúce svoje postoje najmä k etickej akceptácii vakcín. Avšak v Európe, ako je všeobecne známe, sa očkovalo už od konca 18. storočia. Vtedy britský lekár Edward Jenner naočkoval osemročnému Jamesovi Phippsovi vírus kravských kiahní, čím ho ochránil pred ochorením na pravé kiahne. Kresťanské cirkvi a zväčša aj iné svetové náboženstvá nikdy za tých vyše dvesto rokov nijako nebránili vakcinácii proti infekčným chorobám, ba v mnohých prípadoch ju podporovali. Na druhej strane treba poznamenať, že pokrok v medicíne bol už viackrát v minulosti totalitnými režimami zneužitý a takisto aj dnes sa to v súvislosti s vakcináciou proti ochoreniu COVID-19 v určitých prípadoch deje. Preto sú viacerí kresťanskí činitelia znepokojení a poukazujú na neakceptovateľnosť očkovania, a to z dôvodu získavania vakcín z bunkovej línie potratených ľudských plodov, ako aj pre závažné negatívne vedľajšie účinky samej vakcinácie. Neútočia tým na lekársku vedu, ale iba upozorňujú na etické postuláty dané Stvoriteľom, no ignorované súčasnou politikou, a hlavne biznisom. Dejinami vakcinácie a postojom jednotlivých náboženstiev a cirkví, predovšetkým kresťanských, sa zaoberá úvodná štúdia Radomíra Malého.

Jehovovi svedkovia sú známi nielen ustavičným apokalyptickým očakávaním, ale aj nekompromisným správaním sa k vylúčeným členom. Toto ich často hlboko zraňujúce správanie pocítilo už množstvo z nich. Organizácia Strážna veža však od svojich opatrení upustiť nemieni, čo odôvodňuje biblickými argumentmi. Lenže čo táto nezriedka protirodinná prax prináša? Aké traumy zanecháva na ľuďoch, ktorí či už dobrovoľne alebo z prinútenia rady Jehovových svedkov opustili? Je takýto postoj udržateľný? Dozviete sa to v ďalšej časti seriálu Alberta Lučanského o vieroučných doktrínach tejto náboženskej spoločnosti.

Postmodernú dobu do značnej miery charakterizuje subjektivizmus, individualizmus a relativizácia. Platí to však tiež pre postmodernú religiozitu? Aké sú jej filozofické východiská a čo postmoderná spiritualita nášmu súčasníkovi poskytuje? Odpovede na tieto, ale aj na ďalšie otázky predkladá článok Petra Kondrlu.

Je nesporné, že globalizácia okrem pozitív bezpochyby prináša taktiež viaceré negatíva, ktoré devastujú európsku kresťanskú identitu a trieštia jej náboženské povedomie. O to väčšmi si zasluhuje chválu, ak sa nájdu ľudia, ktorí naprieč hranicami pestujú vzájomnú súdržnosť a spoluprácu, ako je to v prípade katolíckych farností z česko-nemeckého pohraničia.

Okrem týchto príspevkov prinášame v čísle aj ďalšie penzum zaujímavých poznatkov a veríme, že si v ňom každý niečo obohacujúce a poučné nájde. Tak nech sa vám príjemne číta, priatelia!