Tento citát sa často využíva v náboženskej didaktike
a pri výchove obzvlášť vtedy, keď v spoločenstve vzniká napätie
a už-už sa schyľuje ku konfliktu. Cieľom je priviesť mladých
k zamysleniu sa nad sebou a nad realitou, ktorá ich obklopuje, aby si
uvedomili, že nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá. No prehnaná
kritickosť na úkor vlastnej sebareflexie sa netýka len ich, ale nás všetkých,
o čom svedčia aj vzrastajúce tlaky a stres v celej spoločnosti:
od vysokej politiky až po každodenné susedské vzťahy. Nemálo je tých, čo
pohotovo upozorňujú na chyby druhých, rozprávajú o nekalých praktikách oponentov
alebo o neporiadku na susedovom dvore, no o svojom, možno oveľa
horšom rozpoložení a skutkoch sa pritom ani slovkom nezmienia.
Čo nás vedie k tomu, aby sme nešetrili kritikou
druhých, no prehliadali brvno vo vlastnom oku? Dôvodov môže byť viacero. Niekto
si to môže zdôvodniť tým, že cíti zodpovednosť za blížneho, a preto ho
musí vystríhať pred zlou cestou, po ktorej sa vydal. Iný si zase myslí, že hoci
už brvno z jeho oka nevyberie, celé oko mu ešte zachrániť môže. Ďalší môže
byť vypočítavý a v duchu si povie: ak upozorním na smietku v oku
blížneho, nikto si nevšimne brvno v mojom vlastnom, a tak si budem
naďalej nerušene žiť. Ale nájdu sa aj takí, čo malú smietku jednoducho považujú
za morálne horšiu ako veľký trám a dokážu o tom presvedčiť aj ostatných.
Akokoľvek, mnohí vystupujú ako jediní oprávnení poukazovať na nedostatky
druhých, lebo, pochopiteľne, oni sami absolútne nič v oku nemajú, sú
poslami pravdy a do spoločnosti vnášajú pokoj a spravodlivosť
a zavedú v nej rázne potrebný poriadok. Žiaľ, nie vždy sa to končí
iba siláckymi rečami. História si pamätá rôzne varovné prípady s tragickým
koncom, nielen pre jednotlivcov, ale i pre celé skupiny, etniká či národy.
Hľadanie smietky v oku blížneho je príznačné aj pre
zakladateľov nových náboženských hnutí, ktorí poukazujúc na zlyhania iných
cirkví verbujú ľudí do svojich nezriedka sektárskych spoločenstiev. Tie síce
môžu byť prejavom dynamického života, no táto ich dynamika nemusí vychádzať
z autentického hľadania hlbšieho vzťahu s Bohom. Najmä ak sa zistí,
že ich skutočná motivácia a zámery nezodpovedajú tomu, čo o sebe na
verejnosti sami oduševnene prezentujú. Ateisti zase zvyknú kritizovať cirkev
a všetko náboženské, aby si zdôvodnili odmietnutie viery. Avšak nemálo
kritickí dokážu byť aj tí, čo sa svojej viery síce vzdať nechcú, no nedokážu či
ju ani nemienia prežívať v spoločenstve cirkvi. A tak neraz hľadajú
zámienku, aby z nej vystúpili a mohli praktizovať alternatívne
spôsoby duchovného života v nových, ešte „neopozeraných" spoločenstvách
a s novou vierou.
Pravda nie je relatívna, to len my nie sme schopní ju vidieť
absolútne. Zameranie sa na smietky druhých prináša snahu chcieť meniť,
reorganizovať, nesúhlasiť, opúšťať a zakladať niečo nové. Ak sa nájde dosť
tých, čo budú spoločne tvrdiť, že v ich oku niet žiadnej smietky,
a preto len oni vidia správne, potom dopadnú ako slepí, čo vedú slepých.
Budú na nás kričať a nástojiť, aby sme si vybrali z očí smietku, pre
ktorú nevidíme dobre na cestu, no budú to práve oni, ktorí do tej pomyselnej
jamy osudu s hanbou spadnú.
biblické slovo
Pre smietku druhých vlastné brvno nevidíme
PETER KONDRLA
Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo akým súdom súdite,
takým budete súdení. A akou mierou meriate, takou vám bude namerané. Prečo
vidíš smietku v oku svojho brata a brvno vo vlastnom oku nebadáš?
Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ, vyberiem ti smietku
z oka!‘ – a pozri, v oku máš brvno? Pokrytec, vyber najprv brvno
z vlastného oka a potom uvidíš, ako vybrať smietku z oka svojho
brata. (Mt 7, 1–5)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 11841x