V súčasnosti nie je veľa takých etník, ktoré by pútali toľko pozornosti ako Chazari. Tento tajuplný, pravdepodobne turkický, pôvodne kočovný národ založil medzi rokmi 661 až 678 na troskách Starého Veľkého Bulharska mocnú ríšu, ktorá v čase svojho najväčšieho rozkvetu siahala od dolného Dnepru a Krymu až ku Kaspickému moru a úpätiu severovýchodného Kaukazu. Ríša trvajúca vyše tristo rokov postupne bohatla najmä vďaka kontrole tranzitného obchodu medzi európskym severom a Orientom. Hoci sa Chazária koncom 10. storočia pod tlakom najmä formujúcej sa Kyjevskej Rusi rozpadla, dejiny tohto národa tým ani zďaleka neskončili a dnes sú žriedlom mnohých kontroverzných polemík. Ani nás, pochopiteľne, táto téma nenechala ľahostajnými, a preto jej v tomto čísle venujeme zvýšenú pozornosť a väčší priestor v podobe dvoch príspevkov, z ktorých jeden je dokonca pilotnou časťou pripravovaného dlhodobejšieho seriálu. Jeho autorom je profesor Ján Šafin, znamenitý odborník na ruské dejiny, ktoré vo svojom ranom období, ale takisto neskôr, s Chazarmi bezprostredne súviseli.

Na našich múroch neraz vídať namaľované znamenie šelmy z Jánovej apokalypsy - číslo 666. S týmto symbolom sa stotožnil aj Veľký mág Aleister Crowley, jeden z najzvrátenejších ľudí, ktorého mnohí vnímali ako samého Antikrista a vďaka jeho magickým rituálom a čiernym omšiam ho pokladali za satanistu, aj keď sa s týmto názorom dnes viacerí odborníci nestotožňujú. Akokoľvek, tento britský okultista, spisovateľ a básnik bol jednou z najkontroverznejších osobností minulého storočia a my o ňom prinášame zaujímavú štúdiu Róberta Sarku.

V seriáli o americkom evanjelikalizme sme postupne sledovali vývoj tohto na tamojšej náboženskej scéne dominantného hnutia, ktoré v podstate kopíruje históriu Spojených štátov. V záverečnej tretej časti sa autor Aleš Franc zameral na 20. storočie, ktoré bolo akýmsi vyvrcholením amerického evanjelikalizmu, avšak neopomenul ani ostatných dvadsať rokov, ktoré pre mnohých nestranných pozorovateľov predstavujú naopak jeho úpadok.

V súvislosti s niektorými lídrami pôsobiacimi aj na slovenskej politickej scéne začína do popredia vystupovať takzvaný koncept Siedmich vrchov, ktorého korene siahajú do polovice 70. rokov minulého storočia. Cieľom tejto iniciatívy je, aby kresťania ovládli sedem významných spoločenských sfér, ktorými sú vzdelanie, náboženstvo, rodina, podnikanie, vláda, zábava a médiá, a obnovili tak vládu Boha nad celou spoločnosťou. Tomuto hnutiu chceme onedlho aj v Rozmere venovať dôstojnejšie miesto, zatiaľ sa však o ňom zmienime aspoň okrajovo v článku Zdeňka Vojtíška s príznačným názvom Cesta na sedem vrchov.

Okrem týchto príspevkov prinášame i ďalšie hodnotné a dúfame, že aj podnetné témy a veríme, že si v ňom každý niečo obohacujúce a poučné nájde. Tak nech sa vám príjemne číta, priatelia!