Známe slovenské príslovie vraví, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. No v mojom prípade to tak úplne neplatilo, lebo ma zastihlo práve na horách. A na dôvažok v deň mojich narodenín. Som totiž vášnivý turista a koncom novembra som si na jednej túre nešťastne zlomil členok, s ktorým som sa musel ešte takmer tri kilometre trmácať k najbližšej chate. Prečo o tom píšem? Spomínam to, lebo číslo, ktoré práve čítate, malo vyjsť ešte koncom minulého roka, no žiaľ, táto nepríjemnosť ma nekompromisne vyradila z jeho príprav na vyše mesiaca. Pousilujeme sa však tento časový sklz v priebehu roka čo najskôr dohnať.

A teraz pár úvodných slov k jeho obsahu. Hneď prvá téma je veľmi zaujímavá. Zaoberá sa teologickou koncepciou siedmich vrchov, ktorá má svoje korene v polovici 70. rokov minulého storočia. O čo v nej ide? Boh údajne oznámil trom evanjelikálnym kresťanom, aby veriaci ovládli „sedem sfér" prestavujúcich spoločenské oblasti vzdelania, náboženstva, rodiny, podnikania, vlády, zábavy a médií. Majú tak učiniť preto, aby obnovili vládu Boha nad celou spoločnosťou, nad celým svetom. Niektorí významní autori poukazujú na skutočnosť, že táto idea sa silno ujala medzi evanjelikálmi charizmatickej a neocharizmatickej vlny.

Druhou, nemenej aktuálnou témou, ktorá s predošlou problematikou čiastočne súvisí, je hnutie Bethel, jedno z najvplyvnejších náboženských zoskupení súčasnosti. Hoci má letničné korene, učením a praxou je charizmatické. Zastáva teológiu prosperity s vidinou veľkolepého prebudenia posledných čias, keď sa cirkev ujme vlády v spoločnosti, zriadi tu kráľovstvo a pripraví Zem na druhý Kristov príchod. Hnutie Bethel je v podstate pokračovaním praxe nezávislého neocharizmatického hnutia, ktoré je vybavené modernými komunikačnými technológiami s výraznou public relations. Dnes sa diskutuje najmä o jeho učení o siedmich vrchoch, ktoré, ako sme už spomenuli vyššie, získava v charizmatických kruhoch čoraz výraznejší a dominantnejší vplyv.

Tretia téma, ktorej je v tomto čísle venovaný najväčší priestor, sa zaoberá misijne veľmi aktívnou juhokórejskou cirkvou Sinčchondži. Ide o zaujímavý fenomén, ktorý veľa vypovedá nielen o kórejskom náboženskom dedičstve, ale aj o súčasnom kresťanstve, ktoré v posledných desaťročiach v niektorých ázijských krajinách zaznamenáva prudký rozmach. Príspevky sa dotýkajú nielen histórie a vierouky tejto kontroverznej cirkvi, ale tiež jej sporných misijných aktivít. Blok dopĺňajú dve svedectvá, ktorých pisateľky zažili s touto cirkvou osobnú skúsenosť, ako aj praktické rady, ako možno z tejto cirkvi odísť.

Pochopiteľne, v čísle nájdete aj ďalšie témy zasluhujúce si čitateľskú pozornosť, preto verím, že si v ňom každý niečo obohacujúce a poučné nájde. Nech sa vám teda príjemne číta, priatelia!