Mnohí teológovia, religionisti či slobodní myslitelia si
dávnejšie povšimli, že od čias, keď náš Pán Ježiš Kristus založil na zemi svoju
Cirkev, sú naše dejiny sprevádzané nielen šírením evanjeliovej pravdy, ale aj
opačne, jej deformáciou a naším postupným odklonom od nej. Nehľadiac na
pokusy rôznych reformátorov obnoviť kresťanskú vierouku a kresťanský život
v ich pôvodnej čistote, hovoriť o skutočnej hĺbke preniknutia do
transcendentna môžeme len ťažko. Skôr je, žiaľ, namieste konštatovať, že ide
o neustály prehlbujúci sa úpadok viery.
Výsledkom tohto úpadku je aj degradácia morálna. Kristovo
evanjelium nás vystríha, že na konci sveta sa „mnohí pohoršia, budú sa navzájom
udávať a nenávidieť. Povstane aj mnoho falošných prorokov a zvedú
mnohých. A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska."
(Mt 24, 10-12). Mnohí hĺbavejšie premýšľajúci kresťania si v kontexte
súčasných napätých udalostí kladú nástojčivú otázku, či už naša generácia
nežije v oných predpovedaných posledných časoch, keďže mnohé príznaky to
veľavravne naznačujú. Hoci tento stav nie je v kresťanských dejinách ničím
novým, nájdeme v nich početné príklady podobných apokalyptických obáv,
dnes je však umocnený obzvlášť rozšíreným fenoménom, ktorý v celej ľudskej
histórii nikdy nedosahoval také obludné rozmery. Väčšina kresťanov totiž vedie
život, ktorý je sústredený výlučne na seba, na vlastné ego, sebapotvrdzovanie
a sebauspokojenie. Toto mentálne a antiduchovné nastavenie ich robí
ľahkým terčom pre nepriateľa, ktorý disponuje najrôznorodejším spektrom
duchovných zvodov - od otvoreného satanizmu až po navonok presvedčivé
falzifikáty pôsobenia a prejavu Ducha Svätého. V časoch odmietania
Ježiša Krista ako Syna Božieho sa jedným z možných dôsledkov tohto
žalostného javu stal tiež rozmach záujmu o okultné poznatky a šírenie
povier prerastajúcich do akejsi novej mytológie. Svoj neodškriepiteľný podiel
na tomto marazme majú aj početné falošné denominácie a náboženstvá, ktoré
sa podľa proroctiev stanú fundamentom pre jedno univerzálne celosvetové
náboženstvo Antikrista. Ich úloha nespočíva iba v tom, aby duchovne
zviedli človeka, ale predovšetkým v tom, aby pripravili srdcia ľudí pre
prevzatie moci falošného mesiáša - šelmy, o ktorej je v Zjavení
napísané, že „sa jej budú klaňať všetci obyvatelia zeme, ktorých meno nie je
zapísané v knihe života Baránka zabitého od založenia sveta." (Zj 13, 8).
Aktuálne je preto dnes Kristovo varovanie: „Dajte si pozor, aby vás nikto
nezviedol. Lebo mnohí prídu v mojom mene a povedia: »Ja som Kristus!«
A mnohých zvedú." (Mt 24, 4-5)
Odmietnutie
idey Boha-Stvoriteľa už v renesančnej kultúre vyvolalo rôzne vlny
iracionalizmu a strachu, ako aj prudký nárast záujmu o okultizmus,
ezoterizmus a mágiu. Ďalší z fatálnych omylov, tentoraz príznačný pre
epochu osvietenstva, spočíval v tom, že nadprirodzené veci ľudia vnímali
ako výsledok nevzdelanosti a spiatočníctva. Napriek tomu viera
v nadprirodzeno nielen pretrvala, ale naďalej zostáva jedným
z najsilnejších modusov ľudského života. Dokonca aj ateistickí učenci sú
nútení priznať, že „predpoklady k religióznej viere sú najmocnejšou
schopnosťou ľudského vedomia a podľa všetkého najnevykoreniteľnejším
elementom ľudskej prirodzenosti". Usilujme sa preto, aby sme sa tejto danosti
nespreneverili a aby Kristova pravda čoraz jasnejšie osvecovala a viedla
náš každodenný život.
biblické slovo
Milujme pravdu a žime v nej
JÁN ŠAFIN
Duch však výslovne hovorí, že v posledných časoch
niektorí odpadnú od viery a budú sa pridŕžať bludných duchov a náuk
démonov pre pokrytectvo luhárov, ktorí majú vypálené znamenie na vlastnom
svedomí. (1 Tim 4, 1–2)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 10332x