RAKÚSKO – Počet nenávistných zločinov proti kresťanom v Európe rastie. Nová štúdia viedenského Observatória intolerancie voči kresťanom v Európe (OIDAC) ukázala, že sa počet nenávistných zločinov proti kresťanom medzi rokmi 2019 a 2020 zvýšil o 70 %. Najvyššia intenzita týchto činov bola vo Francúzsku a v Nemecku, no tieto zločiny boli závažnejšie v Španielsku. Za posledných 12 rokov sa počet nenávistných zločinov proti kresťanom zvýšil o 285 %, informoval The Christian Post.

Zároveň sa ukázalo, že Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo sú európske krajiny, kde je praktizovanie kresťanskej viery najťažšie. „Tieto krajiny boli vybrané, lebo podľa našich pozorovaní v nich kresťania čelia najväčším ťažkostiam," vysvetlilo OIDAC. „Zistenia správy sú založené na rôznych údajoch, ktoré sme zhromaždili. Väčšina našich údajov je založená na opisných prípadoch, rozsiahlom dotazníku a hĺbkových rozhovoroch s odborníkmi a postihnutými kresťanmi." „Pomocou nášho výskumu sme identifikovali rastúcu intoleranciu a diskrimináciu prichádzajúcu z dvoch strán," uviedlo OIDAC. „Po prvé, zo strany vlády prostredníctvom legislatívy alebo politického diskurzu, ktorý podkopáva slobody kresťanov, a po druhé, zo strany jednotlivcov prostredníctvom sociálneho vylúčenia a kriminálnych činov proti kresťanom."

Štúdia za hlavného vinníka nárastu intolerancie a diskriminácie voči kresťanom označuje „sekulárnu intoleranciu", ktorú definuje ako „marginalizáciu alebo diskriminačné vylúčenie náboženstva a viery z verejnej a zo súkromnej sféry". Za dve ideológie, ktoré zasahujú do života kresťanov, OIDAC označila „sekulárnu intoleranciu" a „islamské utláčanie". Sekulárna intolerancia je rozšírenejším problémom, avšak islamský útlak sa vyskytuje najmä v komunitách, kde je koncentrovanejšia moslimská populácia, a je namierený proti konvertitom, ktorí boli pôvodne moslimami. Títo sú podľa výskumníkov obzvlášť zraniteľnou skupinou. Štúdia identifikovala štyri oblasti života, v ktorých sú kresťania najväčšmi utláčaní. Sú nimi cirkevný život, vzdelávací systém, politika a pracovisko. Jedným z najväčších problémov, ktoré sa v týchto oblastiach vyskytujú, je odopieranie slobody slova. Autori štúdie zistili, že napríklad Spojené kráľovstvo vedie v počte súdnych sporov pre prípady tzv. nenávistných prejavov. V ostatných európskych krajinách, ktoré boli v správe spomenuté ako nepriateľské voči kresťanom, je takýchto súdnych sporov menej, ale podľa výpovedí ľudí, s ktorými výskumníci spolupracovali, v nich prevláda vysoká miera autocenzúry (čiže ľudia radšej nehovoria kontroverzné veci, aby sa nedostali do problémov).

Ďalšou vecou, ktorá môže utláčať kresťanské vierovyznanie, je absencia výhrady vo svedomí. Tá už prakticky chýba vo Švédsku a jej prípadné zrušenie vo Francúzsku a v Španielsku by podľa výskumníkov „mohlo viesť k úplnému vylúčeniu kresťanských odborníkov v niektorých profesiách". V sektore vzdelávania môžu podľa správy svedomie kresťanov ohrozovať dve veci. Po prvé, kresťanskí a konzervatívni študenti sa boja debatovať o niektorých témach, lebo sa obávajú dôsledkov, ktoré by ich za to mohli postihnúť. Po druhé, rozličné regulácie týkajúce sa pohlavnej identity študentov niekedy zasahujú do rodičovských práv.

Správa takisto uvádza, že za toto potláčanie môže byť zodpovedná nízka miera vzdelania o náboženstve, či už medzi poprednými predstaviteľmi krajín, alebo medzi pracovníkmi médií. Ako možné riešenie situácie výskumníci uvádzajú jednak zlepšenie verejného náboženského vzdelania, ale tiež zintenzívnenie vedeckého výskumu v súvislosti s potláčaním slobody vierovyznania.