Pod pojmom mágia, ako je známe, sa rozumie
úsilie o poznanie, ovplyvnenie a ovládnutie sveta po mocou okultných
(skrytých) síl v prírode alebo kontaktom s duchovnými bytosťami.
S tým je spojený príslušný svetový názor a tiež forma myslenia.
Náboženské systémy židovstva a kresťanstva kategoricky mágiu odmietali ako
súčasť falošných náboženstiev a kultu démonov. Rovnako záporný prístup
k tomuto fenoménu mala a má veda, ktorá v mágii vidí prezentáciu
niečoho nedokázateľného, niekedy dokonca odporujúceho preukázaným faktom. Mágia
však vždy bola neoddeliteľnou súčasťou pohanských náboženstiev.
1 Zvlášť silno bola spojená s náboženským kultom v civilizácii
starovekého Egypta, ktorého magický svet nás dodnes fascinuje. Ak sa dá
o starovekom pohanstve povedať, že hranica medzi viditeľnou
a neviditeľnou sférou v ňom bola veľmi tenká, tak o egyptskom
náboženstve to platí niekoľkonásobne viac. Egypťania jednoducho nevnímali
rozdiel medzi prirodzeným a nadprirodzeným. Svet bohov bol pre nich
identický so svetom ľudí, rozdiel bol iba v odlišnej úrovni života oboch,
aj keď medzi nimi existovalo veľmi tesné spojenie a čulý kontakt.