V ruskej i zahraničnej
historiografickej literatúre sa často hovorí o období prijatia kresťanstva
východnými Slovanmi a o možnej misionárskej aktivite sv. Cyrila a Metoda medzi
východoeurópskymi Slovanmi. Táto otázka sa zväčša považuje za viac–menej zodpovedanú
s tým, že akékoľvek tvrdenia týkajúce sa misionárskeho pôsobenia bratov zo
Solúna na území dnešnej Ukrajiny a Ruska sú prinajlepšom zbožnou špekuláciou,
no nie historicky dokázateľným faktom. Avšak je to naozaj tak? Naozaj sa nedá v
historických prameňoch nájsť nič také, čo by svedčilo v prospech takejto
misijnej činnosti na území vtedajšej štátnosti, ktorú historici od 19.
storočia, konkrétne od roku 1839, zvyknú označovať ako Kyjevská Rus? Skutočne
neexistuje nijaká historická spojitosť medzi dišputou o viere na chazarskom
dvore pred kaganom, ako je zaznamenaná v Živote sv. Konštantína–Cyrila, a medzi
dišputou pred sv. Vladimírom Kyjevským o dobrých 125 rokov neskôr, ktorá je
zase zachytená v Reči filozofa zaznamenanej v najstaršom slovanskom, tzv. Nestorovom
letopise známom ako Povesť dávnych časov? Zdá sa, že táto problematika ani
zďaleka nie je až tak jasne zodpovedaná, ako sa zvyklo tradovať.