Túto úvahu píšem v čase pádu slovenskej vlády. V roku 2018 som bol v Košiciach, keď padla vláda predošlá a proti českej sa začínali demonštrácie. Nezúčastnený pohľad mi pomohol rozpoznať zhodné prvky. Ako národy patríme medzi malé štáty Európy a naše záujmy sa v minulosti prispôsobovali okolitým mocnostiam. Naši predstavitelia často lavírovali, nesprávali sa vždy čestne a dostávali sa do vleku nadnárodných súručenstiev, aj keď deklarovali národnú suverenitu. Poukázať na ich vazalský postoj si trúfol málokto. V histórii sa potom striedali obdobia obrodenia, keď sme sa oslobodzovali z nemeckého, maďarského alebo spoločného sovietskeho područia, a obdobia globalizácie, keď sme sa stávali súčasťou celkov ako Rakúsko-Uhorsko, Veľkonemecká ríša či RVHP. Je zaujímavé, že v danej chvíli bola participácia v týchto zoskupeniach videná ako dobro, zatiaľ čo spätne sa chápala ako strata slobody. Doba sa zrejme príliš nezmenila.

Pre cirkev vždy vznikala otázka: ako reagovať? Je správne poňatie globalizmu, alebo vlastenectva? Ako byť konkrétne soľou? Aj preto je v tomto čísle článok o globálnej iniciatíve Veľký reset, ktorej ciele sú konfrontované s názorovým spektrom kresťanských cirkví. Kresťania sú polarizovaní. Jedni fandia rozpusteniu národných štátov v globálnom zjednotení, druhí sú naopak vlastenci a ideu národného štátu obhajujú. Aký je však biblický pohľad? Izrael vznikol ako samostatný národ, dostal dedičné územie, a Boh ho napriek tomu uvádzal do područia Egypta, Asýrie, Babylona a neskôr Grécka a Ríma. Vždy v reakcii na stav božieho ľudu. Boh si potom povolával služobníkov, ktorí mali svoj národ na prvom mieste, ale viedli aj k premene ríše, ktorou bol Izrael súčasťou. Jozef viedol k obráteniu faraóna, Daniel chaldejského kráľa, Ester viedla k premene perzského kráľa a apoštol Pavol stál pred samým cisárom. A konečne, aj sám Ježiš bol povolaný najprv k svojmu ľudu, ale po svojom vzkriesení skrze svojich učeníkov zmenil svet. Jozef v snahe priblížiť sa faraónovi však nezačal uctievať egyptských bohov, Daniel za cenu ohrozenia života odmietol chaldejské modlárske praktiky a Pavol neurobil kompromis s judaizmom ani s rímskym a gréckym polyteizmom. Podobne musí konať aj cirkev a jej služobníci, ak si chcú zachovať slanosť.

Dnešná idea progresívneho globalizmu, zaštítená proklamovanými cieľmi ochrany prírody a blaha planéty, kráča ruka v ruke s feminizmom, LGBT+ agendou, genderizmom, liberalizáciou potratov a synkretizmom. Apoštoli globalizmu často vítajú islam bez toho, aby si uvedomovali jeho nezlučiteľnosť s LGBT+ ideológiou. Tieto idey sú v príkrom rozpore s historickou ortodoxiou a biblickí hrdinovia podobné praktiky odmietali ako hriešne.

Doteraz som hovoril o podobnostiach Čechov a Slovákov, no vidím tu aj istý rozdiel - v cirkvi, ale i spoločnosti. Zdá sa mi, že na Slovensku sú progresivistické tendencie odmietané cirkvou a v dôsledku toho aj spoločnosťou vo väčšej miere ako v Česku. Ako kresťania by sme si mali uvedomiť, že sme soľou, a ak zostaneme stáť na Božích prikázaniach, ktoré sú stále ako soľ, a odmietneme dané trendy, bude to mať aj konzervujúci a ozdravujúci vplyv na naše krajiny. Ak však sami začneme cúvať a robiť kompromisy, môžeme byť nakoniec vyhodení na chodník a pošliapaní, pretože sa už na nič nehodíme. Ak chceme mať vplyv, musí to byť moc Božieho ducha, ktorá za nami bude stáť, a Duch boží nikdy nepôjde proti tomu, čo zanechal ako inšpiráciu vo svojom písanom slove.