Nie každý má to
šťastie, že sa druhý raz „narodí". Ja som ho mal. Stalo sa to pred ôsmimi
rokmi, keď som ako zo sna precitol a uvedomil si, že môj život vedie do
slepej uličky. Pochybnosti, ktoré vo mne narastali, chvalabohu zvíťazili nad
mojím strachom a závislosťou. Strachom z toho, že prídem
o všetko, čo tvorilo môj svet, a závislosťou od niekoho, kto si to,
ako som napokon zistil, ani vôbec nezaslúžil. Bol to môj guru Šrí Činmoj,
ktorému som v ovzduší zbožnej úcty a v spoločnosti jeho oddaných
žiakov ako líder slovenského Centra ľahkovážne venoval 23 rokov môjho života. Dnes žijem
v Prahe, kde som sa druhýkrát šťastne oženil. Ako profesionálny fotograf
sa podieľam na rôznych tuzemských a zahraničných výstavách. Robím teda
niečo, čo ma napĺňa a radujem sa z každodenných maličkostí. Avšak na
moju dlhoročnú skúsenosť so sektou som nezabudol. Opísal som ju
v autobiografickom románe so symbolickým názvom So slonom na pleciach
(jeho recenziu prinášame na s. 26 – pozn. red.), podľa ktorého som pomenoval aj
tento môj príspevok. V ňom sa teraz aj vám pokúsim pravdivo vyrozprávať,
čo som vtedy prežil. Poďme však pekne „od Adama".