TOKIO – Niekdajšej Cirkvi zjednotenia, známej tiež ako Munova sekta, hrozí v Japonsku rozpustenie. Vláda nariadila jej vyšetrovanie po júlovej vražde bývalého premiéra Šinzóa Abeho. Cirkev pritom nemá atentát priamo na svedomí. Vražda však odhalila úzke a nepriehľadné väzby medzi Liberálnodemokratickou stranou a Cirkvou zjednotenia.

Výstrely padli v meste Nara 8. júla pol hodiny pred poludním. Šinzó Abe tam prišiel podporiť pred voľbami do hornej komory parlamentu miestneho kandidáta vládnej Liberálnodemokratickej strany (LDP), keď k nemu pristúpil dovtedy nenápadný muž v dioptrických okuliaroch a rúšku a stlačil spúšť podomácky vyrobenej zbrane. Lekári v nemocnici už len konštatovali smrť šesťdesiatšesťročného politika. Podozrivého štyridsaťjedenročného Tecuju Jamagamiho na mieste zadržala polícia.

Japonsko bolo z atentátu otrasené. Tým skôr, že útoky strelnou zbraňou sú v tejto krajine ojedinelé. Z vraždy Šinzóa Abeho sa však stala i politická téma. Zatiaľ čo politici vládnej strany hovorili o „ohrození demokracie", spoločnosť sa za vládnu stranu nezomkla. Naopak, začala preverovať motívy atentátnika, ktorý sa pred svojím činom vyznával na internete zo zlých skúseností s Cirkvou zjednotenia. Petíciu za jej rozpustenie v Japonsku následne podpísalo najmenej 200-tisíc ľudí.

Ako poznamenáva japonológ Ján Sýkora z Karlovej univerzity, politika a náboženstvo v Japonsku síce majú byť podľa ústavy striktne oddelené, avšak prax býva často iná. Príbeh Cirkvi zjednotenia je toho dôkazom. Juhokórejské náboženské hnutie prišlo do Japonska na začiatku 60. rokov a s vládnou stranou LDP si okamžite rozumelo v antikomunistickom zameraní. Počas niekoľkých rokov bola Cirkev zjednotenia v Japonsku kritizovaná okrem iného za obohacovanie sa na úkor veriacich. Matka atentátnika Tecuju Jamagamiho jej mala darovať v prepočte 17 miliónov českých korún a dom. Škandály však podľa japonských médií neoficiálne väzby na vládnu stranu neoslabili. Naopak, prejavovali sa i pri tohtoročných voľbách do hornej komory parlamentu.

Vláda premiéra Fumia Kišidu najskôr akékoľvek napojenie na cirkev popierala. Keď však klesla jej popularita v prieskumoch o dvadsať percentuálnych bodov, odvolal predseda vlády trojicu ministrov. V polovici novembra potom japonský kabinet začal vyšetrovať cirkev. Teda proces, ktorý môže viesť až k jej rozpusteniu. Japonsko v povojnových dejinách rozpustilo zatiaľ len dve náboženské skupiny. V polovici deväťdesiatych rokov sektu Óm šinrikjó zodpovednú za útok sarínom v tokijskom metre a o pár rokov neskôr ďalšiu skupinu súdenú za finančné podvody.

Cirkev zjednotenia, ktorá od 90. rokov nesie oficiálny názov Federácia rodín za svetový mier a zjednotenie, má dnes v Japonsku viac členov ako v ktorejkoľvek inej krajine sveta. Jej rozpustenie je podľa japonológa Jána Sýkoru pravdepodobné, no veľa sa tým nemusí zmeniť. Cirkev môže napríklad pokračovať pod iným názvom ďalej, ako ukazuje aj príklad zakázanej sekty Óm šinrikjó.