História ľudstva a obzvlášť Cirkvi je svedkom vojen. Ježiš nám odkázal, že to tak musí byť a nech sa neľakáme. Napriek tomu sa zdá, že Cirkev žije jedinou témou, a tou je vojna na Ukrajine. Mnohí kazatelia sa iným témam takmer ani nevenujú - akoby táto vojna bola tou najhoršou a najdôležitejšou v histórii. Ešte pred vyše rokom nám médiá nepretržite prinášali správy o pandémii a nutnosti očkovať sa. Ale 24. februárom 2022 sa všetko skončilo a s rovnakou intenzitou sme svedkami vojnových spravodajstiev. Väčšina správ je neoverených a obe strany konfliktu používajú propagandu. Napĺňajú sa tak slová Winstona Churchilla, že počas vojny je pravda taká drahocenná, že ju musí sprevádzať telesná stráž klamstiev. Spoľahlivým zdrojom informácií sa tak pre kresťanov stáva Písmo. Skúsme do neho nahliadnuť.

Zdá sa, že Boh nie je pacifista a svoj ľud niekoľkokrát viedol do vojny. V Biblii sa dokonca uvádza ako „Boh bojovník" a „Udatný bohatier" a v Knihe Jozue sa Boží posol predstavuje ako „veliteľ Pánovho vojska". Keď Boh vyvádzal Izraelitov z Egypta, čakala ich vojna o územie Kanaánu, ktorého obyvatelia prepadli Božiemu súdu pre nemorálnosť, násilie, modlárstvo a sexuálnu perverzitu, preto mali byť vyhladení. Keď po rokoch Izrael prepadol pohanstvu a prevzal azda všetky zlozvyky pôvodných obyvateľov, vzbudil mu Boh nepriateľa z východu, ktorý opakovane útočil na jeho územie. Hoci sa Izrael usiloval brániť a jeho proroci vyvolávali falošnú nádej víťazstva a pokoja, krutý kráľ Nabuchodonozor podnikol agresiu, dobyl a vypálil Jeruzalem a obyvateľov odviedol do zajatia. Okolité národy nepochodili o nič lepšie. Lenže dnes nemáme prorokov, ktorí by ako Jeremiáš deklaratívne oznámili Božiu vôľu. Ako sa teda môžeme zorientovať?

Cirkevný otec Augustín sformuloval niekoľko bodov spravodlivej vojny. Vojna musí mať spravodlivý dôvod, ako je obrana pred útokom, zaistenie bezpečnosti alebo oslobodenie utláčaných. Násilie sa musí obmedziť na minimum utrpenia pre civilistov. Vojna sa musí riadne vyhlásiť a viesť ju majú vojaci. Cieľom je dosiahnuť mier a napraviť predchádzajúcu nespravodlivosť. Vojna je až poslednou možnosťou na dosiahnutie cieľa, keď sú vyčerpané všetky mierové možnosti a nesmie sa viesť z osobných záujmov či túžby po moci. K tomu všetkému treba vidieť zvrchovanú Božiu ruku a je nutné si položiť otázku: čo tým sleduje Boh a prečo to robí alebo dopúšťa? Veď Boh vojnu vždy používal na trestanie hriechu skupín i celých národov. Nabuchodonozor, ktorému bol Izrael Bohom vydaný na nemilosť, rozhodne nebol príkladom cnosti a jeho agresia voči Izraelu nebola podľa Augustínových pravidiel spravodlivá. Napriek tomu išlo o Boží podnet.

Vojna na Ukrajine sa vníma ako boj Východu a Západu. Treba si teda položiť otázku, ako vlastne stojí Západ pred Bohom? Obávam sa, že veci, ktoré sa v minulosti chápali ako zlo, sa dnes odmeňujú a tie dobré sa skôr trestajú. Či už ide o aberácie spojené s LGBTQ+, feminizmom, korupciou, násilím, to všetko so sodomskou sýtosťou chleba a sebaistým pokojom. Ako kresťania by sme mali hľadieť ďalej a namiesto sýtením sa spravodajstvom robiť pokánie a modliť sa za naše národy. Veď Boží súd sa zjavuje proti každej neprávosti potláčajúcej Božiu pravdu. Ale nech sa už bude situácia vyvíjať akokoľvek, Ježiš nám odkázal svoj pokoj aj uprostred nepokojov, mier, ktorý už môžeme zakúšať vo svojom vnútri. Ten pravý a večný mier nastane až s jeho príchodom, keď bude vládnuť ako Knieža pokoja a Kráľ spravodlivosti. Dovtedy budú na zemi vojny.