Okultizmus je náboženská cesta kontaktu s duchovným
svetom, v preklade z latinčiny tento pojem znamená skrytý, tajomný,
čím sa vlastne vyjadruje jeho prístup k duchovným veciam, ale tiež spôsob,
ako ten v konečnom dôsledku pôsobí na človeka. Pokiaľ si myslíme, že
okultizmus a okultné praktiky sú nevinnou zábavou ponúkanou
z televíznej obrazovky a nenápadne podsúvané divákom
v celovečernom filme alebo seriáli, sme na veľkom omyle. Zľahčovať početné
okultné praktiky, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať zábavné a smiešne,
a nebrať vážne okultizmus, prináša niečo, čo je v svojom základe pre
dnešného človeka duchovne deštruktívne.
Vo svojich tisícročných dejinách v rozmanitých formách
a prejavoch otvorene či skryto vystupuje okultizmus vždy ako náboženská
antitéza kresťanstvu. Predovšetkým hovoríme o samom prístupe
k duchovnému svetu, v ktorom prevláda určitá naivita a tendencia
tento svet zrovnoprávniť človeku, a to tak, že človek môže naň vplývať
rovnako ako on na neho. S týmto cieľom sa používa mágia, ktorá má využiť
a nasmerovať rôzne tajné duchovné sily a duchovné bytosti na to, čo človek
chce a potrebuje. Duchovná skúsenosť je v tomto zmysle neobmedzená -
až na jednu výnimku môže byť s kýmkoľvek: s anjelom, dušou mŕtvych
alebo aj neosobnou silou, len nesmie byť s Kristom. Pritom sa vôbec
nezohľadňuje úloha zlých bytostí - démonov a ich pôsobenie na človeka,
a tiež cena, ktorú človek praktizujúci okultizmus vždy za tento kontakt
s nimi zaplatí. Historický okultizmus v podobe rôznych náboženských
rituálov a praktík je najstarším, no doposiaľ stále fungujúcim systémom,
ktorý má za úlohu nahradiť vieru v historického Bohočloveka Ježiša Krista
novým bohočlovekom, sebestačným, dokonalým, s vlastnou morálkou a bez
akýchkoľvek zábran.
Kniha profesora Jána Šafina Obrodenie okultizmu a jeho
módy v kultúre ponúka historický, teologický a na niektorých miestach aj
politický pohľad na prienik okultizmu dejinami jednotlivých kultúr
a náboženstiev. Pre dnešného človeka prináša možnosť lepšie pochopiť tento
duchovný fenomén, ktorý je v súčasnosti v mnohých oblastiach
prepojený s naším životom a ovplyvňuje ho. Vychádzajúc
z myšlienok známych filozofov, teológov a kresťanských mysliteľov na
jednej strane, a učenia niektorých predstaviteľov novodobého okultizmu na
druhej strane, sa autor snaží vytvoriť ucelený pohľad na duchovnú koncepciu
okultizmu a jeho dopad na človeka, poukazujúc pritom na nástrahy a
nebezpečenstvá, ktoré z akejkoľvek okultnej skúsenosti vyplývajú. Celá
publikácia je akousi konfrontáciou okultného pohľadu na človeka a jeho život
s kresťanským pohľadom a praktickým poukázaním na to, aký význam
a dopad na človeka má viera v Ježiša Krista.
Zaujímavou je autorova analýza niektorých historických
medzníkov, ktoré prispeli k určitej renesancii okultizmu v dejinách
Európy, ako napríklad rozdelenie kresťanstva na západné katolícke
a východné pravoslávne, ktoré z historickej perspektívy oslabili
úlohu kresťanstva pre východný, no najmä západný svet. Môžeme povedať, že tam,
kde kresťanstvo slabne, prichádzajú rôzne iné náboženské smery, ktoré
v podobe mystických kultov podsúvajú okultné praktiky. Či už ide
o historicky staršie smery, napríklad kabalizmus, ktorý zažil svoju
renesanciu v Európe v období šabatianstva s jeho učením
o novom človeku a vykúpení, alebo o pomerne novšiu záležitosť,
akou je napríklad prienik rozličných orientálnych učení začiatkom minulého
storočia s jeho nasledovným presahom do duchovnej skúsenosti západného
kresťanstva a kultúry.
Autor svoju pozornosť zameral aj na dnes už klasické okultné
učenia, ako je antropozofia Rudolfa Steinera či teozofia jeho predchodkyne a
zakladateľky ruského novodobého okultizmu Heleny Petrovny Blavatskej, ale
neopomenul ani súčasné formy špiritizmu, ezoteriky, jasnovidectva a pod.
Čitateľ sa tiež môže oboznámiť s tým, ako rôzne okultné metódy prenikajú
do školstva a politiky, napríklad skrze waldorfské školstvo
a scientológiu či pôsobením rozmanitých smerov a metód
širokospektrálneho hnutia new age. Na druhej strane autor prezentuje myšlienky
známych predstaviteľov kresťanskej filozofie a významných teológov, ktorí
sa tejto problematike venovali. Spomeňme len N. Berdajeva, V. Solovjova, I.
Iljina, A. Loseva a P. Florenského, ktorí približujú nielen učenie
Pravoslávnej cirkvi, ale najmä pohľad na duchovný život a skúsenosť naskrz
prepojenú s myšlienkou kristocentrickosti. V pravoslávnom kresťanstve
sa venuje dôležitá pozornosť takým duchovným fenoménom, ako je prelesť
a posadnutosť, bez ktorých nebezpečenstvo okultizmu nikdy nebude pochopené
v plnej miere a ktoré v ňom pomáhajú vidieť pravú podstatu osobného
zla.
Prechádzajúc históriou jednotlivých učení a kultov sa
kniha profesora Šafina venuje aj našej súčasnosti a problematike
globálneho sveta, v ktorom autor nachádza mnohé duchovné paralely
a nadväznosti na spomínané okultné praktiky. Preto môžeme skonštatovať, že
jednou z jej hlavných úloh je položiť si otázku, kam smeruje dnešná doba,
kam smeruje veda, kultúra a politika a z akého duchovného
základu vychádzajú? Či je naša spoločnosť skutočne taká náboženská, ako sa
zvykne prezentovať, alebo sa tradičné kresťanstvo, ktoré po stáročia formovalo
našu kultúru, nahrádza tým, nad čím pred dvetisíc rokmi zvíťazil Kristus.
Ukážka z knihy
„Človek nutne musí v niečo veriť. A ak chýba pravá
viera, nahrádza ju povera. Ak chýba pravé poznanie, poznanie pravdy, nahrádza
ho poznanie falošné. Tak ako je skutočná teológia poznaním božích právd, je
pravým opakom toho poznanie okultné. (...) Okultizmus vytvára a ponúka
karikatúru pravdy, jej imitáciu. Nie je poznaním historickým, ale symbolickým,
ponúka inú skúsenosť, skúsenosť, ktorá spútava ducha, zbavuje človeka vnútornej
slobody a napĺňa ho strachom pred neznámym, temným. Takto neslobodný
človek je potom ľahkou korisťou rôznych religiózno-politických manipulátorov,
potravou pre molocha totalitných systémov.
Dnes je takýto človek živený a vychovávaný čoraz
silnejúcejšou okultnou praxou, ktorá sa však nemusí zákonite prejavovať priamym
začlenením sa či pripojením k nejakému konkrétnemu religióznemu prúdu, ale
tiež nepriamym spôsobom - pomocou kultúrneho pôsobenia. Presnejšie povedané, na
okultných myšlienkach a praxi vypestovanej kultúre, ktorá pracuje
s ezoterickými symbolmi a magickými znakmi a pomocou tohto
symbolického jazyka potom vplýva na konanie a myslenie konkrétneho jedinca.
Aby sme tomuto pôsobeniu porozumeli, aby sme ho dokázali
demaskovať, (...) je potrebné poznať dejiny a prejavy okultného myslenia.
Pre lepšiu orientáciu musíme nahliadnuť do minulosti a byť dostatočne pozorní
a obozretní k súčasnosti. Jednou z pomôcok, ako to môžeme
dosiahnuť, by mala byť i táto kniha, (...) ktorá je nesmelým, skôr
fragmentárnym pokusom o nahliadnutie do zrodenia a prejavov sveta
súčasného okultizmu manifestujúceho sa skrze módne trendy v kultúre,
politické ideológie a vedecké tvrdenia, ale aj prostredníctvom nových
religióznych prúdov."
Ján Šafin: Obrodenie okultizmu a jeho módy
v kultúre, s. 15-16