Okultizmus je náboženská cesta kontaktu s duchovným svetom, v preklade z latinčiny tento pojem znamená skrytý, tajomný, čím sa vlastne vyjadruje jeho prístup k duchovným veciam, ale tiež spôsob, ako ten v konečnom dôsledku pôsobí na človeka. Pokiaľ si myslíme, že okultizmus a okultné praktiky sú nevinnou zábavou ponúkanou z televíznej obrazovky a nenápadne podsúvané divákom v celovečernom filme alebo seriáli, sme na veľkom omyle. Zľahčovať početné okultné praktiky, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať zábavné a smiešne, a nebrať vážne okultizmus, prináša niečo, čo je v svojom základe pre dnešného človeka duchovne deštruktívne.

Vo svojich tisícročných dejinách v rozmanitých formách a prejavoch otvorene či skryto vystupuje okultizmus vždy ako náboženská antitéza kresťanstvu. Predovšetkým hovoríme o samom prístupe k duchovnému svetu, v ktorom prevláda určitá naivita a tendencia tento svet zrovnoprávniť človeku, a to tak, že človek môže naň vplývať rovnako ako on na neho. S týmto cieľom sa používa mágia, ktorá má využiť a nasmerovať rôzne tajné duchovné sily a duchovné bytosti na to, čo človek chce a potrebuje. Duchovná skúsenosť je v tomto zmysle neobmedzená - až na jednu výnimku môže byť s kýmkoľvek: s anjelom, dušou mŕtvych alebo aj neosobnou silou, len nesmie byť s Kristom. Pritom sa vôbec nezohľadňuje úloha zlých bytostí - démonov a ich pôsobenie na človeka, a tiež cena, ktorú človek praktizujúci okultizmus vždy za tento kontakt s nimi zaplatí. Historický okultizmus v podobe rôznych náboženských rituálov a praktík je najstarším, no doposiaľ stále fungujúcim systémom, ktorý má za úlohu nahradiť vieru v historického Bohočloveka Ježiša Krista novým bohočlovekom, sebestačným, dokonalým, s vlastnou morálkou a bez akýchkoľvek zábran.

Kniha profesora Jána Šafina Obrodenie okultizmu a jeho módy v kultúre ponúka historický, teologický a na niektorých miestach aj politický pohľad na prienik okultizmu dejinami jednotlivých kultúr a náboženstiev. Pre dnešného človeka prináša možnosť lepšie pochopiť tento duchovný fenomén, ktorý je v súčasnosti v mnohých oblastiach prepojený s naším životom a ovplyvňuje ho. Vychádzajúc z myšlienok známych filozofov, teológov a kresťanských mysliteľov na jednej strane, a učenia niektorých predstaviteľov novodobého okultizmu na druhej strane, sa autor snaží vytvoriť ucelený pohľad na duchovnú koncepciu okultizmu a jeho dopad na človeka, poukazujúc pritom na nástrahy a nebezpečenstvá, ktoré z akejkoľvek okultnej skúsenosti vyplývajú. Celá publikácia je akousi konfrontáciou okultného pohľadu na človeka a jeho život s kresťanským pohľadom a praktickým poukázaním na to, aký význam a dopad na človeka má viera v Ježiša Krista.

Zaujímavou je autorova analýza niektorých historických medzníkov, ktoré prispeli k určitej renesancii okultizmu v dejinách Európy, ako napríklad rozdelenie kresťanstva na západné katolícke a východné pravoslávne, ktoré z historickej perspektívy oslabili úlohu kresťanstva pre východný, no najmä západný svet. Môžeme povedať, že tam, kde kresťanstvo slabne, prichádzajú rôzne iné náboženské smery, ktoré v podobe mystických kultov podsúvajú okultné praktiky. Či už ide o historicky staršie smery, napríklad kabalizmus, ktorý zažil svoju renesanciu v Európe v období šabatianstva s jeho učením o novom človeku a vykúpení, alebo o pomerne novšiu záležitosť, akou je napríklad prienik rozličných orientálnych učení začiatkom minulého storočia s jeho nasledovným presahom do duchovnej skúsenosti západného kresťanstva a kultúry.

Autor svoju pozornosť zameral aj na dnes už klasické okultné učenia, ako je antropozofia Rudolfa Steinera či teozofia jeho predchodkyne a zakladateľky ruského novodobého okultizmu Heleny Petrovny Blavatskej, ale neopomenul ani súčasné formy špiritizmu, ezoteriky, jasnovidectva a pod. Čitateľ sa tiež môže oboznámiť s tým, ako rôzne okultné metódy prenikajú do školstva a politiky, napríklad skrze waldorfské školstvo a scientológiu či pôsobením rozmanitých smerov a metód širokospektrálneho hnutia new age. Na druhej strane autor prezentuje myšlienky známych predstaviteľov kresťanskej filozofie a významných teológov, ktorí sa tejto problematike venovali. Spomeňme len N. Berdajeva, V. Solovjova, I. Iljina, A. Loseva a P. Florenského, ktorí približujú nielen učenie Pravoslávnej cirkvi, ale najmä pohľad na duchovný život a skúsenosť naskrz prepojenú s myšlienkou kristocentrickosti. V pravoslávnom kresťanstve sa venuje dôležitá pozornosť takým duchovným fenoménom, ako je prelesť a posadnutosť, bez ktorých nebezpečenstvo okultizmu nikdy nebude pochopené v plnej miere a ktoré v ňom pomáhajú vidieť pravú podstatu osobného zla.

Prechádzajúc históriou jednotlivých učení a kultov sa kniha profesora Šafina venuje aj našej súčasnosti a problematike globálneho sveta, v ktorom autor nachádza mnohé duchovné paralely a nadväznosti na spomínané okultné praktiky. Preto môžeme skonštatovať, že jednou z jej hlavných úloh je položiť si otázku, kam smeruje dnešná doba, kam smeruje veda, kultúra a politika a z akého duchovného základu vychádzajú? Či je naša spoločnosť skutočne taká náboženská, ako sa zvykne prezentovať, alebo sa tradičné kresťanstvo, ktoré po stáročia formovalo našu kultúru, nahrádza tým, nad čím pred dvetisíc rokmi zvíťazil Kristus.

 

Ukážka z knihy

„Človek nutne musí v niečo veriť. A ak chýba pravá viera, nahrádza ju povera. Ak chýba pravé poznanie, poznanie pravdy, nahrádza ho poznanie falošné. Tak ako je skutočná teológia poznaním božích právd, je pravým opakom toho poznanie okultné. (...) Okultizmus vytvára a ponúka karikatúru pravdy, jej imitáciu. Nie je poznaním historickým, ale symbolickým, ponúka inú skúsenosť, skúsenosť, ktorá spútava ducha, zbavuje človeka vnútornej slobody a napĺňa ho strachom pred neznámym, temným. Takto neslobodný človek je potom ľahkou korisťou rôznych religiózno-politických manipulátorov, potravou pre molocha totalitných systémov.

Dnes je takýto človek živený a vychovávaný čoraz silnejúcejšou okultnou praxou, ktorá sa však nemusí zákonite prejavovať priamym začlenením sa či pripojením k nejakému konkrétnemu religióznemu prúdu, ale tiež nepriamym spôsobom - pomocou kultúrneho pôsobenia. Presnejšie povedané, na okultných myšlienkach a praxi vypestovanej kultúre, ktorá pracuje s ezoterickými symbolmi a magickými znakmi a pomocou tohto symbolického jazyka potom vplýva na konanie a myslenie konkrétneho jedinca.

Aby sme tomuto pôsobeniu porozumeli, aby sme ho dokázali demaskovať, (...) je potrebné poznať dejiny a prejavy okultného myslenia. Pre lepšiu orientáciu musíme nahliadnuť do minulosti a byť dostatočne pozorní a obozretní k súčasnosti. Jednou z pomôcok, ako to môžeme dosiahnuť, by mala byť i táto kniha, (...) ktorá je nesmelým, skôr fragmentárnym pokusom o nahliadnutie do zrodenia a prejavov sveta súčasného okultizmu manifestujúceho sa skrze módne trendy v kultúre, politické ideológie a vedecké tvrdenia, ale aj prostredníctvom nových religióznych prúdov."

Ján Šafin: Obrodenie okultizmu a jeho módy v kultúre, s. 15-16