V roku 1999 sa v Budapešti pod záštitou UNESCO konala svetová konferencia o vede pod trochu iritujúcim názvom: Nová zmluva pre 21. storočie. Výsledkom úsilia účastníkov spomínaného stretnutia bolo vypracovanie nových pravidiel vedeckého bádania, ktoré sa podarilo zhrnúť do šestnástich bodov majúcich udať smer ľudskému poznaniu na prahu nového milénia. Ich obsah je nepochybne natoľko relevantný a zaujímavý, že by sa patrilo pohovoriť o nich podrobnejšie. V našom prípade však postačí, ak spomenieme aspoň jeden, konkrétne šiesty. V ňom je totiž okrem iného uvedené: „Veda má v politike a vo verejnosti pestovať spôsob myslenia rešpektujúci fakty a údaje. Treba ju integrovať do všeobecnej kultúry." Povedané inými slovami, nebolo by dôstojné pracovať s predsudkami, odvolávať sa na imaginárne poznatky, opierať svoje ambície a pretenzie o neoverené či dokonca vyfabrikované údaje. Práve skúmanie a rešpektovanie faktov má poslúžiť ako eventuálna bariéra chrániaca pred stupídnosťou predsudkov, fanatizmom, prízemnosťou či naivitou.

A že sa tieto slová týkajú nielen spoločenských vied, ale tiež religiozity, hádam nemusíme zdôrazňovať. Dnes totiž viac ako kedykoľvek predtým vidíme, že snahou mnohých nových náboženských zoskupení a pararelígií je vyzerať vedecky, vytvárať dojem, že vznikli na spôsob vedy, to značí na hlbokom empirickom základe, čo by im malo zabezpečiť pravdivosť a neomylnosť, na rozdiel od religiozity založenej na istej, hoci niekedy spornej tradičnosti. Typickým príkladom takéhoto prístupu je scientológia, zmes pseudovedy a religiozity, chimerická snaha o oslobodenie človeka v plnosti. Pritom sa zabúda, ako to už na začiatku 20. storočia povedal známy ruský filozof Nikolaj Berďajev, „že svojím špecifickým charakterom je veda reakciou sebazáchovy človeka, ktorý tu stojí stratený v pralese života. Veda je iba zdokonaleným nástrojom na prispôsobenie danému svetu. Nie je to tvorenie, ale poslušnosť, nie je to sloboda, ale nutnosť. Veda neodhaľuje posledné tajomstvá, pretože predstavuje poznanie bez nebezpečenstva. Preto nepozná pravdu, ale iba pravdy..."

Dnes je situácia oveľa komplikovanejšia. Veda pokročila. Žijeme v atómovom veku umelej inteligencie a exaktných vied, ktoré vytvárajú svet virtuálnej reality. Vynikajúca pôda pre utópie, kde sa stiera pomyselná hranica medzi dvoma sférami: prirodzenou - prírodou, a nadprirodzenou, v ktorej racionálne metódy často nefungujú, kde sa dá k vyššej realite priblížiť iba duchovnými prostriedkami. Tieto dve sféry by sme však nemali miešať.

Avšak lživeda si počína práve opačne, neraz vznikajúc na hranici oboch sfér sa ľahko mení či prechádza do religióznej oblasti. Podstata veci je v tom, že veda je vo svojej čistej podobe zbavená religiózneho elementu. No ten sa môže prejavovať práve v tej horlivosti, s ktorou sa ľudia oddávajú vedeckým skúmaniam; a tu už veda či vedeckosť nezostávajú v neutrálnej pozícii a religiózna skúsenosť sa premiešava so zďaleka nie úplnými a veľmi povrchnými poznatkami vedy či pseudovedeckosti. Nuž a vtedy vzniká nielen lživeda, ale najmä lžináboženstvo sputnávajúce človeka neviditeľnými okovami falošných dogiem a rozmanitých pseudokonštrukcií, a tie ho ako duchovná choroba zbavujú života a poznania pravdy, ktorá oslobodzuje.