Postup otcov dávnych čias pri apercepcii a očistení starého helenizmu nám navždy zanechal nehynúci príklad, pokiaľ až Cirkev môže zájsť pri pokresťančovaní kultúrneho dedičstva ľudstva. Dnes stojíme pred podobnou dilemou, len oveľa rafinovanejšou a univerzálnejšou. Minulé storočie prinieslo jej nebývalé rozšírenie. Hlavne štyria myslitelia zanechali na ňom svoj vplyv. Boli to Darwin, Marx, Nietzsche a Freud. Nietzsche predpovedal smrť Boha. Darwin vraha vybavil zbraňou. Marx zabezpečil sociálne dôsledky. A Freud ovplyvnil rozum i kultúru. Aj vďaka nim 20. storočie poznamenali veľké ideológie, totalitné i menej nápadné. Minimálne dva systémy prežili dodnes - parlamentná demokracia a industrializmus. Tie sa starajú o blahobyt ľudstva, avšak kríza napriek tomu pretrvala. Je to kríza duchovná, kríza kultúry, osobného vedomia... Jej prítomnosť, napriek všetkým symptómom, je ešte stále latentná.

No pod kožou organizmu nádor nebezpečne bujnie. Aj preto môžeme odôvodnene predpokladať, že v našom storočí nastane podobná situácia ako v storočí prvom. S najväčšou pravdepodobnosťou sa stretneme s dávno nebývalou novou ponukou religióznych produktov. Učenie new age zoberie na seba úlohu gnostikov z čias počiatkov kresťanskej éry. Cirkevná dogmatika a obrady budú nahrádzané pseudonáboženskými sloganmi a piesňami. Budú, a už aj sú, ľudia slúžiaci modlám. Mýtická železná brána v úžine hôr na ďalekom Oriente, zatvorená Alexandrom Macedónskym, má byť podľa slov sv. Andreja Jurodivého pred koncom dejín otvorená a vtedy sa nespočetné hordy začnú valiť na Západ. Je možné, že onou bránou je helenistický svet osvietený kresťanstvom, zatiaľ čo za ním sa tají staré magické pohanstvo Turanu, Indie, Tibetu, počas mnohých stáročí zbierajúce sily na posledný boj. Možno je to naozaj tak. Predzvesťou tohto boja je všeobecná sekularizácia, ktorá ale nie je cieľom, iba nástrojom na vyčistenie priestoru pre nástup novej sily.

A práve jej výsledkom je kríza. Nie nejaká bežná, o akú v dejinách nikdy nebola núdza, ale zásadná. Tá je predzvesťou boja o pravdu a vernosť. Ak však chceme v tomto boji obstáť, musíme byť veľmi ostražití. V Starom zákone je opísaný príbeh zo života proroka Elizea. Mesto Samária bolo obkľúčené sýrskymi vojskami. V dôsledku dlhého obliehania nastal veľký hlad. Obyvatelia mesta začali zbierať trávu a byliny, aby si pripravili aspoň aké-také jedlo. Istý človek uvidel pri mestských hradbách jemu neznámu exotickú rastlinu podobnú brečtanu. Na prvý pohľad sa mu zapáčila, odtrhol ju a spolu s ostatnými zelinami hodil do kotla. Keď sa byliny uvarili a ľudia začali z kotla čerpať a jesť pripravené jedlo, takmer ihneď pocítili bôľ: jedlo sa zmenilo na jed. „Smrť je v hrnci, Boží muž!" - volali na proroka a prosili ho o pomoc (2 Kr 4, 40). Jediná neznáma rastlina otrávila všetko jedlo.

Tak je to aj v našom živote. Jedno neznáme alebo cudzie učenie môže pokaziť všetku bohatú duchovnú potravu. Preto musíme byť veľmi ostražití a načúvať slovám apoštola Pavla, ktorý už pred vyše 1 900 rokmi napísal, aby sme všetko skúmali a len dobrého sa držali. Buďme teda bdelí, aby nás Hospodin nezastihol nepripravených!