Okrem vlastnej činnosti majú sekty záujem zasahovať do už existujúcich ekonomických štruktúr. Môže sa tak diať prostredníctvom ich stúpencov, ktorí zastávajú dôležité posty v konkrétnych podnikoch. Takto sekty získavajú možnosť preberať nad nimi kontrolu. Verbujú sa taktiež vybraní pracovníci firiem, najčastejšie formou osobných záujmov realizovaných mimo pracoviska, alebo zdravotného či psychologického poradenstva. Najúčinnejšou metódou získavania prívržencov sú však kurzy a školenia slúžiace na zvyšovanie odborných kvalifikácií. Ak firmu, ktorá vedie školenie, vlastní sekta, vedenie podniku využívajúce takéto služby si nie vždy uvedomuje, že v konečnom dôsledku výsledky kurzu môžu závisieť od očakávania, aké má sekta voči konkrétnym pracovníkom a od jej ohodnotenia ich spôsobilosti na ďalšiu činnosť.

Ako usudzujú Tadeusz Hanausek a Grzegorz Mikrut v článku Podnik sekta, vďaka získanému vplyvu má sekta možnosť reálne riadiť podnik, pričom zároveň nenesie za to materiálnu zodpovednosť. Často dochádza k zapojeniu kontrolovanej firmy do siete už jestvujúcich podnikov sekty, alebo ju využívajú ostatné spriaznené spoločnosti. Vďaka prístupu k údajom o pracovníkoch a klientoch sa sekta orientuje v ich životnej situácii, čo neskôr dôsledne využíva.

Sekta ľahko získava nových členov, keď im ponúkne duchovnú podporu pri strate niekoho blízkeho, materiálnu pomoc pri problémoch so splácaním úveru, drahé lieky v prípade ochorenia a pod. Taktiež dokáže využívať depresie či stav duševnej tiesne svojich obetí a tak získava možnosť ovládnuť ich majetok, nahovára ich na rôzne investície, mámi od nich záväzky.

Osoby raz získané pre spôsoby sekty sa nabádajú, aby sa zúčastňovali na kurzoch osobného rastu či sebarealizácie. Nezriedka je to spojené s veľkými nákladmi. Keď sekta nechce stratiť osobu, ktorá je pre ňu perspektívna, a najmä ak tým nechce prísť o zdroj príjmov, poradí takému chránencovi vhodnú banku (najčastejšie takú, kde má svojich ľudí), v ktorej má bez väčších problémov možnosť získať úver na zaplatenie ďalšieho kurzu.

Hanausek a Mikrut poukazujú i na fakt, že okrem infiltrácie konkrétnych podnikov či dokonca celých hospodárskych odvetví majú sekty prioritný záujem prenikať tiež do štátnych inštitúcií. Ako vysvetľujú, môže to ohrozovať aj bezpečnosť štátu. Výrečným príkladom toho bola činnosť japonskej sekty Najvyššia Pravda (Óm šinrikjó) majúcej spojenie s početnými štátnymi inštitúciami a pravdepodobne i so špeciálnymi zahraničnými službami.

Vplyv, ktorý majú lídri siekt na svojich prívržencov, im dovoľuje prijímať majetok a hromadiť svoje imanie z ich otrockej práce. Niektorí z nich nadobúdajú také veľké prostriedky, že si nielen podriaďujú zástupy nových stúpencov, ale takisto môžu vplývať na hospodárstvo, politiku, ba i súdnictvo.1 Táto stratégia sa, pochopiteľne, netýka všetkých skupín, ktoré nazývame sekty, ale iba niektorých, obyčajne tých najrozšírenejších, majúcich vytvorené medzinárodné štruktúry.

 

Hospodárske fasády scientológie

Žiaci L. Rona Hubbarda sa často odvolávajú na príklad hríbov a koreňov, ktoré dokážu pretrvať najťažšie obdobie a dokonca zničiť od seba zdanlivo silnejšie štruktúry. Analogickým spôsobom sa samotní scientológovia snažia prenikať do jestvujúcich politických a ekonomických štruktúr. Medzi dokumentmi, ktoré svojho času skonfiškovala FBI počas revízie „cirkvi", bol nájdený aj Guardian Order 060971, ktorý medzi životné ciele scientológie zaraďuje okrem iného aj prevzatie kontroly nad médiami či spojenectvo s predstaviteľmi masovokomunikačných prostriedkov, kľúčovými politickými osobnosťami a ľuďmi angažujúcimi sa pri kontrole medzinárodných financií.

Bývalý scientológ Robert Voughn Young pred niekoľkými rokmi povedal: „Naším cieľom nikdy nebola spása duší či pomoc ľuďom na ich ceste k svätosti. Chceli sme získať vplyv na vládu, chceli sme kontrolovať médiá a banky." Sám Hubbard sformuloval zásadu: „Získavajte, to je jedno ako, kľúčové funkcie - ako predsedníčka zväzu žien, kádrový šéf veľkej firmy, vedúci dobrého orchestra, sekretárka riaditeľa, poradca odborového zväzu - hocičo, len aby to bola kľúčová pozícia."

V 90. rokoch v Nemecku vypukol spor medzi vládou a scientológmi. Záležitosť sa dostala dokonca na Ústavný súd, ktorý nakoniec odobral scientológom možnosť využívať práva a privilégiá garantované cirkvám. Dozorcovia ústavy síce potvrdili ústavný článok o náboženskej slobode, vyznačili však jej hranicu - priznanie statusu náboženského spoločenstva nemôže byť založené len na deklarácii jej členov. Potrebné je splniť aj objektívne normy, ktoré umožňujú charakterizovať ideológiu sekty ako náboženstvo a ciele jej pôsobenia ako duchovné. Medzitým ďalšie inštancie nemeckej justície uznali, že Scientologická cirkev realizuje predovšetkým materiálne ciele. Rozhodnutie súdu nakoniec zaviazalo scientológov platiť dane a podriadiť sa právnym predpisom, ktoré v Nemecku platia pre každú registrovanú firmu.2

Plánovaný vstup scientológov do hospodárstva započal súčasne so založením Svetového inštitútu scientologických podnikov (World Institute of Scientology Enterprises - WISE) v roku 1979, ktorého cieľom je infiltrovať do hospodárstva Hubbardove štandardné metódy riadenia. Podľa plánov sa má v každom podniku uplatňovať tak hubbardovské chápanie etiky, ako aj ním rozvinuté kontrolné mechanizmy. Členom WISE sa môžu stať firmy i súkromné osoby. Členstvo v spoločnosti zaväzuje podniky zlepšiť podmienky práce štandardným využívaním Hubbardových technológií riadenia a ich rozširovanie vo svete biznisu. Úlohou členov WISE stojacich na najvyšších stupňoch, tzv. Chief Executive Officers, je okrem toho zavádzať tieto metódy do kľúčových podnikov svojho štátu, ako aj do iných spoločností, obcí, krajov a vlád.

Pracovná skupina pre scientológiu pri Mestskom úrade v Hamburgu vo svojej správe adresovanej verejnosti vyhlásila, že v podniku, ktorý ovládla organizácia WISE, majú význam už len nariadenia scientológie. Spája sa s tým i záväzok šíriť Hubbardove metódy a ideológiu. V licenčných zmluvách sa hovorí aj o povinnosti členov WISE platiť pravidelné príspevky nadriadenej osobe. Sú známe prípady zmeny charakteru podniku po tom, čo sa v ňom zaviedli kritériá sformulované sektou - pracovníci boli nútení zúčastňovať sa na školeniach so scientologickým obsahom; ak odmietli, dostali výpoveď.

Popri obyčajných osobných listinách sa zaviedli „etické listiny". Pracovníci boli zaviazaní pripravovať tzv. hlásenia svedomia o svojich kolegoch. Založilo sa „oddelenie etiky" a zaviedlo sa systemizované pracovné miesto „dôstojník etiky". Výmenu názorov medzi kolegami nahradilo množstvo odporučení a poznámok v úradných spisoch. Okrem toho auditing a rôzne kontroly viedli k odhaleniu všetkých údajov o životnej situácii pracovníka, ako aj o strategických utajených podnikových informáciách.

Boli zaznamenané tiež prípady, keď problémy a potreby pracovníkov využíval niekto z vedenia podniku na to, aby ich získaval pre sektu. Firemné tajomstvá prenikali do scientologickej organizácie a prvotná lojálnosť voči firme bola nahradená lojálnosťou voči nej. Nemecký inštitút hospodárstva charakterizoval ohrozenie spojené s činnosťou Hubbardovej sekty v podnikoch nasledovným spôsobom: „psychické deformácie, zadlžení pracovníci vystavení vydieraniu, hospodárska špionáž a defraudácia, nelojálnosť, protekcionárstvo pri udeľovaní postov a funkcií, nečestná konkurencia a porušovanie zásady firemného tajomstva".3

 

Vírus v Microsofte

Veľkému záujmu scientológov sa teší informatika. Vytváranie počítačových systémov a interných programov podporované umiestňovaním svojich ľudí na vhodných pozíciách uľahčuje sekte získavať strategické informácie o podniku a umožňuje jej taktiež široký prístup k informáciám o pracovníkoch a klientoch. Obrovský význam má infiltrácia štátnych, finančných (hlavne bankových) inštitúcií disponujúcich veľkými databázami osobných údajov.

Nemecká vláda sa svojho času usilovala získať informácie o prepojení scientológov s medzinárodnými koncernami. Takéto prepojenie bolo zistené okrem iného aj v Microsofte. Konkrétne sa to týkalo časti operačného systému Windows 2000 - programu Disckeeper. Tento program zodpovedný za organizáciu údajov uchovávaných na harddisku vytvorila firma Executive Software Incorporated - filiálka Microsoftu, ktorej šéfom je Craig Jensen otvorene deklarujúci svoje členstvo v Scientologickej cirkvi. Nemecká vláda v tom postrehla nebezpečenstvo možnosti kontrolovať sektou údaje uchovávané v počítačoch firiem či inštitúcií. Po niekoľkomesačných vyjednávaniach bola na jeseň roku 2000 uzatvorená dohoda medzi Federálnym úradom pre informačnú bezpečnosť (BSI), Ministerstvom vnútra Nemecka a Microsoftom. Podľa tejto dohody všetci užívatelia operačného systému Windows 2000, ktorí nechcú používať časť programu vyrobeného prívržencom sekty, ju môžu slobodne odinštalovať. Samozrejme, takýto výsledok rokovania predstavitelia sekty nazvali „bezprecedentný prejav náboženskej diskriminácie".

„Áno, je pravda, že som členom Scientologickej cirkvi, a to už 25 rokov," povedal Jensen členom Komisie pre medzinárodné vzťahy snemovne reprezentantov USA. „Som na to hrdý a značnú časť svojho úspechu pripisujem tomu, čo som sa naučil od tejto cirkvi a z diel jej zakladateľa L. Rona Hubbarda. Ale aký súvis má moje náboženstvo s predajom softvérových programov? Samozrejme, žiadny. Moje vysvetlenie je takéto: nemecká vláda sa pokúša utajiť skutočnosť, že jej embargo vyplýva z náboženskej diskriminácie. V samotnej podstate vládni úradníci, ktorí ho vyhlásili, nemajú nič proti náboženskej diskriminácii, aj keď to porušuje nemeckú ústavu a záväzky Nemecka ohľadne dodržovania medzinárodných ľudských práv."

Podobné výhrady malo onedlho predložiť Ministerstvo vnútra tiež voči účasti Microsoftu v projekte Sphinx, ktorý musí vyhovovať najvyšším štandardom bezpečnosti, keďže zabezpečuje spojenie medzi vládnymi oddeleniami elektronickou cestou. V čase, keď sa nemecká vláda usilovala obmedziť vplyv sekty, Amerika sa postavila na jej stranu. Komisia pre medzinárodné vzťahy snemovne reprezentantov vyhlásila, že v Nemecku, Rakúsku, vo Francúzsku a v Belgicku sú náboženské menšiny špeciálne sledované a spoločensky „ponižované". Pozornosť si zasluhuje i fakt, že objektom starostlivosti komisie sú len dve menšiny: svedkovia Jehovovi a stúpenci Scientologickej cirkvi.4

 

Impérium rev. Muna

Jednou z väčších svetových korporácií je i Cirkev zjednotenia. Zdá sa, že náboženstvo je tu, podobne ako u scientológov, jedine ideologickým nosníkom na stavbe ekonomického impéria. Už v 60. rokoch San Mjung Mun uskutočňoval rôzne obchodné transakcie a stal sa majiteľom gigantického majetku. Jeho obchodné činnosti sa týkali rozmanitých oblastí: okrem iného sa zaoberal obchodovaním s čajom a so zbraňami, spracúvaním rýb a lodiarstvom, prevádzkovaním hotelov, a konečne - tlačovými koncernami.

Mnohokrát médiá zdôrazňovali skutočnosť, že Mun je majiteľom viacerých časopisov a novín, napríklad konzervatívneho Washington Times, ktorý kúpil v roku 1982. James Whelan konštatoval, že táto investícia stála Muna 150 miliónov dolárov v priebehu troch rokov, odkedy periodikum prevzal. Dva milióny mesačne boli vyčlenené len na fungovanie a produkciu denníka podporovaného každý mesiac dodatočným rozpočtom. Sám Whelan dostal k dispozícii luxusný apartmán, cadillac a členské vstupenky do najvýznamnejších klubov hlavného mesta. Jeho plat bol o 5-tisíc dolárov vyšší než jeho predchodcu.

Žiaden miliardár z okruhu konzervatívcov, ako vraví Whelan, nebol vtedy schopný niesť také riziko. Obrovské apanáže boli ponúknuté známym novinárom a vplyvným osobnostiam, okrem iných bývalému ministrovi vnútra J. Wattovi, veľvyslankyni J. Kirkpatrickovej, priateľovi prezidenta L. Noefzegerovi. Hoci ponuky spoluúčasti v denníku Washington Times dosahovali pol milióna dolárov, väčšina najvýznamnejších osobností USA túto ponuku odmietla.5

Munov náboženský koncern zatúžil rozvinúť svoju hospodársku činnosť aj v Južnej Amerike. V Brazílii získal obrovské plochy lesov, aby ich vyrúbal a tak získal pôdu pre budúce farmy. Ale namiesto toho niekoľko dní pred tým, ako sekta vo februári 2000 zorganizovala slávnosti v Soule, bol položený základný stavebný kameň prvej továrne na výrobu osobných automobilov v meste Nampo v Severnej Kórei. Spoločnosť, ktorá závod postavila, tvorili dve firmy - zo Severnej a Južnej Kórey. Južnú Kóreu reprezentovala firma Pjonghwa Motors, ktorej majiteľom bola samotná Cirkev zjednotenia. Podľa plánu mala investovať v Severnej Kórei 300 miliónov dolárov. Bola tam naplánovaná montáž a neskôr produkcia automobilov Fiat. Samotný Fiat sa však na tomto projekte nezúčastnil, zastupovala ho koncernom splnomocnená automobilová spoločnosť z Vietnamu, v ktorej má účasť Munova sekta.6

 

Sekty a peniaze7

„Komisia analyzovala štyristo štruktúr zaoberajúcich sa hospodárskou činnosťou. Prípady infiltrácie podnikov sektami boli odhalené na začiatku 90. rokov. Väčšina z nich sa týkala scientológov. Tí okrem iného ovládli spoločnosť Dialogic špecializujúcu sa na informačné inžinierstvo, ktorá pripravovala rôzne databázy údajov pre políciu a ktorá vypracovala program reagovania v krízových situáciách. Ďalšia skupina INFI, zložená zo siedmich spoločností špecializujúcich sa na informačné služby, nadviazala kontakt s inštitúciami a firmami spojenými s Ministerstvom obrany.

Ešte väčšmi znepokojujú snahy scientológov preniknúť do štruktúry EDF, štátnej firmy dosahujúcej zisky vo výške 200 miliárd frankov zamestnávajúcej vysoko špecializovaných odborníkov. Niekoľko vyšších úradníkov tejto spoločnosti patrilo do sekty scientológov, jeden z nich zaujímal strategickú pozíciu v oblasti nukleárnej technológie. Spoločnosť Radšej byť Alfou, distribútor Silvovej metódy, uskutočnila energickú kampaň medzi personálom podniku Euroeopter pôsobiaceho v oblasti pokročilých technológií, ktorý spolupracuje s Ministerstvom obrany. Sekta Transcendentálna meditácia sa pokúsila ovládnuť odevný podnik Sapitex. Tieto zámery zmaril nesúhlas odborových zväzov.

Znepokojujúca je prítomnosť siekt v Inštitúte pre podnikové vzdelávanie. Ide totiž o rýchlo sa rozvíjajúci sektor disponujúci značným kapitálom. Školenie pracovníkov podniku je inštitucionalizovanou formou prozelytizmu: ťažko s ním bojovať, keďže školiteľ vystupuje v mene vedenia podniku a náklady sa často pokrývajú štátnymi inštitúciami. Prostredníctvom týchto školení môžu sekty získať prístup k strategickým informáciám týkajúcim sa činnosti daného podniku."

Trh podnikových školení sa stal aj experimentálnym cvičiskom pre rôzne druhy psychomanipulatívnych metód, ktoré vznikajú na hranici psychológie a vzdelávacích vied. Osobitným problémom je obeh prostriedkov patriacich sektám: najčastejšie sú to medzinárodné transfery, ktoré je ťažké podrobiť finančnej či colnej kontrole. Sekty pre tieto transfery využívajú spoločnosti zakladané v tzv. daňových rajoch. Zapisujú do kníh fiktívne bankové úvery a notoricky zvyšujú faktúry za služby."

 

Poznámky:

1 Hanusek, T., Mikrut, G.: Przedsiębiorstwo sekta. Jak sekty infiltrują firmy, a nawet całe branże gospodarki (Podnik sekta. Ako sekty infiltrujú firmy, ba dokonca celé odvetvia hospodárstva). Týždenník Wprost z 21. mája 2000, č. 21, s. 38, 40

2 Konopka, P.: Korešpondencia z Bonnu Kohl kontra scjentolodzy (Kohl kontra scientológovia). Denník Życie z 8. mája 1997, č. 106, s. 6

3 Scjentologia - cele i działalność (Scientológia - ciele a činnosť), brožúrka vydaná z poverenia nemeckého Ministerstva rodiny, starších osôb, žien a mládeže - prekl. A. Parzonko. In: Sekty - ekspanzja zła (Sekty - expanzia zla). Warszawa 1998, s. 47-64

4 Kołątaj, M.: Wirus thetana (Vírus thetana). Denník Życie z 9. - 10. decembra 2000, č. 287, s. 12-13

5 Tokarski, S.: Wędrówka bogów. Religie pozaeuropejskie w konfrontacjach kulturowych (Putovanie bohov. Mimoeurópske náboženstvá v kultúrnych konfrontáciách. Varšava 1993, s. 35

6 Gass, A.: Boskie zasady (Božie zásady). Týždenník Kulisy zo 17. februára 2000, č. 7, s. 5

7 Úryvky správy Sekty a peniaze, ktorú v júli 1999 vypracovala francúzska Parlamentná vyšetrovacia komisia. In: Hanusek, T., Mikrut, G.: c. d., s. 38, 40